21 novembra 2014

18 novembra 2014

Haiku XLVIII

MOJA HRA
Vždy kratšia slamka,
večne len smiešne karty,
falošní hráči.

Pán biskup o totalitných časoch

Napokon biskup zistil, že totalita nie je katolíkom až taká cudzia. Na staré dobré časy si takto zaspomínal v predvečer 25. výročia nežnej revolúcie:
Pred tridsiatimi rokmi by sa slušný človek na verejnosti nebol odvážil propagovať sobáš dvoch mužov či dvoch žien. Bol by sa hanbil čosi také vysloviť. A trápne by sa cítili všetci, ktorí by čosi také počuli. Dnes sme si na to už zvykli. A zvykli sme si na mnoho iných hriešnych vecí. Nevieme sa už hanbiť.“
Mons. Andrej Imrich - rádio Lumen 16. 11. 2014

17 novembra 2014

07 novembra 2014

Haiku XLVI

PRE KATOLÍCKU UNIVERZITU
Svedomie s pravdou
nenápadne zahodíš
pred kôpkou mincí.

06 novembra 2014

Podobenstvo o bratoch

V zemi s úrodnými poliami a bohatými pastvinami žili štyria bratia, ktorí sa starali o veľké stádo oviec. Jeden ich dojil a poctivo pásol na najlepších lúkach, druhý pravidelne strihával ich jemnú vlnu, tretí vyrábal z nadojeného mlieka pokrmy najlahodnejšej chuti. Štvrtý nepracoval s nimi, ale chodil do mesta, aby predal vlnu a jedlá, ktoré jeho bratia vyrobili. A tak sa vracal späť k nim s neveľkým vreckom peňazí a boli spokojní, že ich práca uživí a prináša aspoň skromné ovocie.
Niekedy sa však stalo, že mince mohli i odložiť, lebo ich bolo viac, ako nevyhnutne potrebovali, aby si po čase kúpili skromný spoločný domček, ktorý bude odmenou za ich pot a námahu a bude chváliť ich počestnosť a pracovitosť. A tešili sa spoločne, že ich majetok rastie.
No jedného dňa, keď hľadel na kôpku peňazí, si štvrtý brat povedal: "Celé dni sa snažím predať našu vlnu a pokrmy z mlieka, namáham sa každý deň mimo domova, nemám odpočinku a nemôžem sa zastaviť na jednom mieste, aby som našiel dosť kupcov pre náš tovar. Veru, bezo mňa by bratia zbytočne robili, lebo by nikdy svoj tovar nepredali a nemali by z neho nijakého úžitku. Či nie je moja úloha spomedzi nich najdôležitejšia, moja práca najtvrdšia a moja námaha najužitočnejšia? Nezaslúžim si vari ja väčší podiel z majetku ako títo ostatní, ktorí by neboli ničím, ak by som ich ja opustil?"
I vzal nádobu s mincami a odobral z nej tri štvrtiny, lebo natoľko si cenil svoju prácu. Potom vzal svoje veci a opustil svojich bratov navždy. V cudzom kraji potom kúpil za peniaze dom, oženil sa a spokojne žil so svojou rodinou rozmnožujúc svoj majetok stále viac. A jeho svedomie bolo spokojné, lebo si vždy vravel, že si vzal spravodlivý podiel, ktorý prislúchal jeho dôležitosti.
Ostatní bratia však treli núdzu, lebo nevedeli, komu predať svoj tovar, ba prišli aj o to, čo im ešte zostalo. Boli akoby prekliati. Spolu s biedou prišli neduhy a nedostatok všetkého druhu, lebo utrpenie sa chudobe nevyhýba. A tak prespávali už len v starom prístrešku, keď väčšinu oviec stratili pre choroby a divú zver. Až napokon museli pracovať za nespravodlivo nízku mzdu pre bohatých a nezriedka i žobrať. A tak si ich v zúfalstve a sklamaní postupne ponachádzala smrť.

Podobenstvo o sudcovi

K istému sudcovi priviedli zlodeja, ktorý okradol starú ženu a nenechal jej vôbec nič z jej peňazí. Prísny sudca sa nahneval a takto mu povedal: "Porušil si zákon a znevážil morálku, lebo si sa previnil proti starene a jej majetku. Odsudzujem ťa pre tvoj zločin na verejné zbičovanie a doživotné práce galejníka." Vinník s plačom ľutoval svoj čin a prosil o milosť, on však neoblomne vytrval vo svojom rozsudku podľa práva. A ľud obdivoval jeho spravodlivosť a čestnosť.
Na druhý deň priviedli k sudcovi iného zločinca, ktorý na ceste prepadol kupca, ukradol mu všetky peniaze, ba ešte ho aj zbil a ponechal ho jeho osudu, až kým mu nepomohli milosrdní ľudia. Tu však zistil, že obvinený lotor je jeho vlastný syn a bolo mu ho ľúto, lebo ho veľmi miloval. I takto mu riekol: "Porušil si zákon a znevážil si morálku, lebo si sa prehrešil voči kupcovmu majetku, ba ešte i voči jeho životu. Preto budeš verejne zbičovaný. Ďalší trest ti bude odpustený, ak okradnutému nahradíš škodu a vynahradíš mu strádanie, ktoré si mu spôsobil. Lebo si ešte veľmi mladý a bola by škoda zatratiť celý tvoj život v otrockej práci." Tu syn padol na kolená a ďakoval mu za milosrdenstvo.
No ľudia v jeho meste povedali: "Hľa, nespravodlivý sudca! Za rovnaký, ba ešte horší zločin vymeral vinníkovi menší trest, lebo to bol jeho syn, ktorého ľúbi. Teraz vidíme, že v skutočnosti si neváži zákon a nestará sa o morálku, hoci to vždy o sebe rád vyhlasoval. Načo sú nám také rozsudky, ktoré sú spravodlivé iba vtedy, keď sa jemu zapáči?"
A ľudia vyhnali nehodného sudcu preč z mesta, lebo pre seba a svoju rodinu odhodil do prachu dobro, spravodlivosť a zabudol na zákon a právo.