27 mája 2014

26 mája 2014

Gillian Flynn - Stratené dievča

Gone girl
Nick prišiel o prácu a musel sa presťahovať z New Yorku do svojho rodného mesta. Po dlhej chorobe mu zomrela matka a otec trpí alzheimerovou chorobou, preto je umiestnený v opatrovníckom ústave. Navyše sa zdá, že jeho manželstvo je v hlbokej kríze.
Jedného dňa Nick nájde svoj dom prázdny a po jeho manželke Amy niet ani stopy. V dome sú však známky zápasu a polícia objaví v kuchyni pozostatky po množstve krvi. Nick sa správa veľmi čudne, a tak sa postupne hlavnou otázkou ďalších dní stáva to, či nezvestnú Amy nezavraždil. Dôkazy pribúdajú, ale polícii stále chýba telo.
Román o sociopatii, vražde, psychickej manipulácii je odpočinkovým detektívkovým čítaním, ktoré je veľmi zručne komponované tak, aby udržiavalo čitateľa v napätí a zvedavosti až po záverečné rozuzlenie zaujímavej zápletky s viacerými dejovými zvratmi.

Haiku XVIII

ZEMEPIS SMÚTKU
Ostrov neznámy,
siluety plachiet v hmlách,
mimo lodných trás.

24 mája 2014

22 mája 2014

19 mája 2014

Haiku VII

CHEMICKÉ
Venujem ódu
mojim drobným priateľom.
Nosia mi pokoj.

Jo Nesbø - Červienka

Ďalší príbeh detektíva Harryho Holea, ktorý má svoje korene až v období obliehania Leningradu Nemcami a nórskymi dobrovoľníkmi, ktorí prišli bojovať proti boľševizmu. Tragédie a krutosti, ktoré tam mnohí Nóri zažili, ich ovplyvnili na celý nasledujúci život. Po porážke Hitlera ich navyše vlastná krajina prijala ako vlastizradcov, ktorí kolaborovali s okupantmi.
O niekoľko desiatok rokov neskôr sa v nórskom neonacistickom podsvetí objaví obávaná puška atentátnikov značky Märklin. Zhodou okolností sa tento fakt pripletie do cesty nekonvenčnému kriminalistovi preloženému k tajnej službe a napínavý príbeh s niekoľkými časovými rovinami postupne odkrýva dávne tajomstvo.

Michal Viewegh: Můj život po životě

Autobiografická próza z obdobia po dramatickom zápase o život v nemocnici. Prasknutá aorta je diagnóza, ktorú prežije jeden človek z desiatich.
Autor prežil. Po tomto víťazstve však nasleduje snáď ešte ťažší boj o návrat do skutočného žitia s bremenom poškodeného mozgu. Nekonečný rad psychoterapií, logopedických sedení a fyzioterapie príliš pomaly vracia autora do spoločnosti. A tak stále balansuje na hrane života a smrti, tvorivej aktivity a samovraždy. Hľadá cesty a zvažuje alternatívy, ktoré by snáď mohli pomôcť v jeho návrate k predošlému štýlu života, sám si však uvedomuje, že už je niekým iným a Michal Viewegh z minulosti je preč.
Najväčšou nádejou je tak oprieť sa o svojich blízkych, prekonávať takmer každodenné krízy a mravčou prácou sa približovať k neistému cieľu.

Zdeněk Svěrák - Po strništi bos

Idylické detstvo českého chlapca počas protektorátnych liet a oslobodenia Československa.
Nacizmus ich pripravil o pražský domov. Prijal ich vidiek so svojou krásou, jednoduchosťou, úprimnosťou.
Chlapec Edo tu nachádza  naozajstných kamarátov a prežíva s nimi krásne dobrodružstvá, víťazstvá aj prehry.
Detskými očami vníma svet dospelých, jeho komédie i osobné drámy.
O svete, v ktorom je pre dobrých ľudí miesta dosť a niet v ňom pretvárky či vypočítavosti, rozpráva Zdeněk Svěrák so zábavnou ľahkosťou a citlivým humorom. V audiopodobe diela ho privádza k dokonalosti svojou nezameniteľnou interpretáciou sám autor.

Haiku VI

ZMENA
V dobro, ba i v zlo
v minulosti veril som.
Dnes tuším pravdu.

Haiku V

SLNEČNÉ
Teplo hladilo,
tajný lúč mi vyslalo,
svetelné bozky.

Haiku IV

BEZ CIEĽA
V bláznivom dianí
je vraj zmysel, plán či smer?
Nádej blúznivcov.

10 mája 2014

Chyba

Feďo si o sebe myslí, že je celkom dobrý úradník. Neodkladá priveľa práce na neskôr, nemá vo fascikloch až taký veľký bordel a väčšinou na nič dôležité nezabudne. Občas dokonca cíti výčitky, že v skutočnosti nie je taký stopercentný a spoľahlivý, ako sa tvári pred ostatnými kolegami. Myslí si o sebe, že je tichý a nenápadný, opak je však pravdou. Ak nezaujme svojou mimoriadne chudou postavou s prepadnutým hrudníkom a kostnatými rukami, pritiahne na seba pozornosť oblečením, ktoré napriek čistote pôsobí na pracovisku problematicky. Nenosí športové sako a nohavice moderného strihu, košele neznáša a jeho topánky sa nepodobajú obuvi úspešného muža dvadsiateho prvého storočia. Vedený svojou predstavou pohodlnosti dáva radšej prednosť tuctovým tričkám, vyťahaným svetrom a džínsovým nohaviciam, ktoré spravidla využíva až do prederavenia. Medzi dámy v úrade, ktoré sa pretekajú v ukážkach módy, vkusu aj peňazí vynaložených na štýlové odevy, vizuálne nezapadá. Dá sa povedať, že kazí dojem lepšej spoločnosti administratívnych pracovníkov a do istej miery je z nej vlastne vylúčený. Odlišnosť jeho zjavu oproti ostatným radovým zamestnancom je taká jasná, že si ju dokonca uvedomuje aj on sám.
Skôr ho však trápi, ako je on a jeho pracovné výkony hodnotený na vyšších miestach, lebo to je predsa v kariére obyčajného,  bezvýznamného jednotlivca to najdôležitejšie. Preto je najvyššou prioritou takéhoto kolieska v stroji, napriek všetkému sa snažiť vyzerať dôležito a presviedčať vyššie miesta o svojej nenahraditeľnosti. Je však odkázaný iba na vlastné neisté predstavy o sympatiách vedenia k nemu alebo o momentálnom stave nemilosti, do ktorej možno upadol.
Lenže teraz je piatok, pracovný čas sa chýli ku koncu, myšlienky už odlietajú mimo pracovisko, do malej záhradky, kde bude v sobotu polievať zeleninu, vytrhávať burinu a vláčiť krhlu s vodou. Všetky obavy sú oslabené, veď tento týždeň prežil bez väčších ťažkostí a dva dni bez úmorného vstávania a pracovných stresov čakajú.

06 mája 2014

Podobenstvo o strome

Vypočujte si, učeníci moji, takýto príklad:
Bol muž, sirota, ktorý sa volal Dávid. Keď dovŕšil osemnásť rokov, odobral sa z akéhosi dôvodu žiť do hlbokého, neprístupného lesa.
A po desiatich rokoch naňho zabudli všetci, ktorí s ním niekedy prehovorili, zmizol z pamäti i takým, ktorí ho videli chodiť po svete medzi ostatnými.
A muž, keďže bol stále mladý, mal pred sebou ešte dlhý a pokojný život.
Ale stalo sa raz, že v lese vial silný vietor, oprel sa celou svojou silou do ktoréhosi starého stromu, ktorý bol už vekom spráchnivený, a takto oslabený sa zrútil na zem práve vtedy, keď muž prechádzal pod ním.
I ležal muž celý deň na zemi zavalený ťažkým kmeňom stromu takto rozmýšľajúc: "Odišiel som na toto neprístupné miesto ďaleko od ľudí. Teraz som preto zostal v nešťastí bez akejkoľvek pomoci. Ak tu teraz takto zomriem, stane sa zlá a nespravodlivá vec, lebo ja som mal pred sebou ešte veľa šťastných a pokojných dní."
Na druhý deň ráno, keď už muž dýchal z posledných síl, videl, že z lístkov rastlín mizne rosa, hmyz sa prebudil a lieta v povetrí, vtáky spievajú v korunách stromov, mnohé zvieratá si už opäť hľadajú potravu. A keď uprel svoj zrak k nebu, mohol sledovať, ako slnko na oblohe pomaly stúpa a chvíľami sa skrýva za bielymi oblakmi. I takto si v duchu pomyslel: "Veru, teraz naozaj jasne vidím, že les, v ktorom som desať rokov prebýval, ďalej žije i bezo mňa tak, ako doteraz.“
Nikto sa však nedozvedel o mužovej smrti a nikto si v duchu nepovedal, aká sa stala zlá a nespravodlivá vec.
A nasledujúcej noci bol mesiac jasný, hviezdy slabo blikali a svet sa chvel chladom a nekonečnosťou.