30 apríla 2014

Podobenstvo o pastierovi

Vypočujte si, drahí moji, tento príklad:
Pásaval v našom kraji pastier mnohopočetné stáda oviec. A pretože po mnohé roky pracoval vytrvalo a poctivo, ovce sa vzmáhali a silneli na tele a zdraví. A ony svojho pastiera dobre poznali, preto len zriedka musel na ne kričať alebo sa ohnať palicou, aby ich odvrátil od zlého smeru či hroziaceho nebezpečenstva.
I stalo sa, že sa tomu dobrému pastierovi stratilo jahňa. A robil všetko preto, aby zviera našiel, ale nedarilo sa mu.
Keď to majiteľ oviec videl, išiel za sudcom, počal na pastiera všetko zlé žalovať, zo straty mnohých hláv zo stáda ho obviňovať a všelijako inak zväčšovať jeho vinu. Ba dokonca i svojho sluhu nahovoril, aby proti pastierovi krivo svedčil.
Sudca si teda dal zavolať pastiera a vravel mu: "Počuješ,  čo títo všetci proti tebe žalujú?"
Ale pastier bol jednoduchý človek, a preto sudcovi odpovedal: "Pane, ja som jednoduchý človek a viem robiť len svoju prácu. Preto sa neviem brániť proti obvineniam, ktoré títo proti mne vzniesli. No slúžil som poctivo po mnohé roky a vždy som sa snažil nepochybiť."
Ale sudca bol prísny človek a takto k nemu prehovoril: "Nevieš sa obrániť proti tým, ktorí ťa obvinili zo zlého, a ani proti tým, ktorí proti tebe svedčia. A hoci si dlhý čas poctivo slúžil a plnil svoje povinnosti, odsúdim ťa, aby aj ostatní vedeli, že si zlý a nehodný pastier."
Potom si pastier musel odpykať trest, ktorý mu uložil nespravodlivý sudca za všetko, čo tamtí na neho krivo žalovali. Nikdy viac nepásol svoje ovce a ovce nepocítili starostlivosť svojho pastiera a nepočuli jeho hlas.

09 apríla 2014

Moje podobenstvo o pol siedmej

Vypočujte si toto podobenstvo:
Život človeka sa podobá úsiliu ľudí, ktorí sa, netušiac prečo, ocitli vo vlnách uprostred mora.
Mnohí plávajú s ľahkosťou, bez námahy, s harmóniou a úsmevom na tvári,  až ich krásu a ladnosť ostatní obdivujú.
Ale viacerí so slanou vodou zápasia, akoby mali svoje ruky alebo nohy zranené, a ich nepekný, nepravidelný pohyb ich nemôže dlho udržať nad hladinou. A tým viac bojujú, aby oddialili chvíľu, keď sa nad nimi voda zavrie.
Niektorí odrazu pocítia kŕče a ich telo ich nečakane zradí.  V prekvapení a panike si ani neuvedomia, že ich more o chvíľu pohltí navždy.
Niekoľkí v snahe o svoju záchranu potopia aj tých, ktorí sa plahočia okolo nich, a urýchlia tak ich zánik.
Ale každý napokon svoj boj ukončí na dne. Lebo taký je zákon mora. Každý klesne.