24 februára 2014

Psychedelický záznam do imaginárneho denníka

Zrazu trénujúcim chalanom vyletel puk a pristál niekde pod mojou lavičkou. Keďže som z neznámych príčin nemal svoje okuliare, tváril som sa, že ho hľadám, aby som nevyzeral hlúpo, no v skutočnosti som puk nemal šancu zahliadnuť. Preto som iba naslepo nadvihoval a posúval lavičky, kým si ho jeden z chlapcov nezobral.
Zrazu sa štadión nečakane a akosi prirýchlo začal napĺňať divákmi a začal sa hokejový zápas proti mne neznámemu súperovi. V skutočnosti som však nerozonal ani to, ktorí hráči sú naši, lebo som nepoznal ich dresy. Veľa som z diania na hracej ploche nevidel kvôli zvláštnemu usporiadaniu sedadiel v hľadisku. Prinajmenšom to moje bolo príliš nízko. Zišiel som teda až dolu k plexisklu, ale medzi závesmi, ktoré na ňom viseli, som toho videl ešte menej.
Scéna na ihrisku sa zmenila na priamy kop a vzápätí gól. Za nečakaný prechod od hokeja na futbalovú scénu sa usporiadateľ v rozhlase ospravedlňoval a pokúšal sa ju vysvetliť technickými príčinami. S hranou naštvanosťou som odchádzal od mantinela a nadiaľku mu zakričal, že mi ho môže.
To som už mal na chrbte zaveseného jedného z našich mestských hokejistov a niesol som ho preč smerom do centra. Bolo zvláštne, že sa ani po chvíli nezdal priťažký, skôr mi pripomínal svojou váhou vrecko s prezuvkami zo školských čias. Začal si pospevovať melódiu, ktorá pripomínala piesne Jarka Nohavicu, a hoci som slová nepoznal, pridal som sa a hlasom som sa pokúšal napodobiť vybrnkávanie akordov gitary, a to čo najhlbším hlasom, aby to nevyznelo trápne.
Po očku som sledoval cestu pred nami a čakal na križovatku, kde by sa naše cesty mohli rozdeliť. Rozhodne nebol príliš ťažký, ale znepokojoval ma pocit, že sa mu v sexuálnom slova zmysle páčim, ktorý zosilnel, keď ma cvíľami jemne hladil po mojej hrudi.
Začal som s vymyslenou historkou o tom, ako som nedokončil turnus ako vojak v Afganistane, lebo na naliehanie manželky som sa po trištvrte roku vrátil predčasne domov, čo ma stálo nemalé peniaze. Konštatoval som, že je hlupaňa, ale to je nič v prorovnaní s americkými yankees, ktoré sú z veľkej väčšiny úplné kravy.
Ulice, ktorými sme prechádzali, mi nanešťastie stále neboli známe, a tak som pokračoval v rozprávaní o tom, ako si v zahraničí vážia poctivú pracovnú silu, peniaze v húfoch padajú usilovnému človeku do náručia a že na Slovensku ho akurát tak zapriahnu do záprahu a dajú mu minimálnu mzdu. Znechutene som mu vykladal o svojej chuti odísť zo Slovenska alebo si zohnať "čiernu" zbraň a polovicu ľudí na ulici ňou odstreliť.
Paneláky centra mesta som jasne videl až v blízkosti horizontu a pomyslel som si, že sme zablúdili až do niektorej z priľahlých dedín. Situácia začínala byť ešte nepríjemnejšia...

Lars Kepler: Piesočný muž

Detektív Joona Linna nečakane dostane príležitosť vysporiadať sa so svojím smrteľným nepriateľom, ktorý ho donútil vzdať sa svojej rodiny. Jedna z unesených obetí Jureka Waltera sa po rokoch nečakane vrátila a dáva tak nádej aj na záchranu ďalších.
Policajtka Saga Bauerová sa preto podujme na nebezpečnú hru so šialeným niekoľkonásobným vrahom v prostredí prísne stráženého psychiatrického oddelenia.
Najzaujímavejšia zápletka série kníh o Joonovi Linnovi sa tedá dočká svojho rozuzlenia. Thriller je naozaj napínavý, Kepler napísal vydarené finále príbehu o diabolskom únoscovi a jeho večnom súperovi z policajného oddelenia.

Dolores Redondo: Neviditeľný strážca

Inšpektorka Amaia Salazarová stojí proti sériovému vrahovi dospievajúcich dievčat. Nejde však o obyčajný, tuctový príbeh vyšetrovania sériových vrážd. Obohacuje ho atmosféra dávnych mytologických predstáv a pohanských ľudových rituálov, tajomná okultná moc, skryté zlo číhajúce na príležitosť. Svet prírodných božstiev a fantazijných tvorov vrastá do kriminálneho prípadu.
Autorka postupne odkrýva duševný svet postáv, odhaľuje ich skryté slabosti a vnútorné zranenia. S najväčšou traumou, ktorá sa obnoví s návratom do rodného mestečka, však bojuje samotná inšpektorka. A tak sa psychika zväčša melancholicky smutných hrdinov, ich prežívanie, motivácia, vyrovnávanie sa s osudom, stáva druhou témou knihy.