24 decembra 2014

21 decembra 2014

08 decembra 2014

Haiku LIV

ROVNOVÁHA VO VESMÍRE
Jak ľúbim ženy.
Tak ženy neľúbia mňa.
Rovnica citov.

21 novembra 2014

18 novembra 2014

Haiku XLVIII

MOJA HRA
Vždy kratšia slamka,
večne len smiešne karty,
falošní hráči.

Pán biskup o totalitných časoch

Napokon biskup zistil, že totalita nie je katolíkom až taká cudzia. Na staré dobré časy si takto zaspomínal v predvečer 25. výročia nežnej revolúcie:
Pred tridsiatimi rokmi by sa slušný človek na verejnosti nebol odvážil propagovať sobáš dvoch mužov či dvoch žien. Bol by sa hanbil čosi také vysloviť. A trápne by sa cítili všetci, ktorí by čosi také počuli. Dnes sme si na to už zvykli. A zvykli sme si na mnoho iných hriešnych vecí. Nevieme sa už hanbiť.“
Mons. Andrej Imrich - rádio Lumen 16. 11. 2014

17 novembra 2014

07 novembra 2014

Haiku XLVI

PRE KATOLÍCKU UNIVERZITU
Svedomie s pravdou
nenápadne zahodíš
pred kôpkou mincí.

06 novembra 2014

Podobenstvo o bratoch

V zemi s úrodnými poliami a bohatými pastvinami žili štyria bratia, ktorí sa starali o veľké stádo oviec. Jeden ich dojil a poctivo pásol na najlepších lúkach, druhý pravidelne strihával ich jemnú vlnu, tretí vyrábal z nadojeného mlieka pokrmy najlahodnejšej chuti. Štvrtý nepracoval s nimi, ale chodil do mesta, aby predal vlnu a jedlá, ktoré jeho bratia vyrobili. A tak sa vracal späť k nim s neveľkým vreckom peňazí a boli spokojní, že ich práca uživí a prináša aspoň skromné ovocie.
Niekedy sa však stalo, že mince mohli i odložiť, lebo ich bolo viac, ako nevyhnutne potrebovali, aby si po čase kúpili skromný spoločný domček, ktorý bude odmenou za ich pot a námahu a bude chváliť ich počestnosť a pracovitosť. A tešili sa spoločne, že ich majetok rastie.
No jedného dňa, keď hľadel na kôpku peňazí, si štvrtý brat povedal: "Celé dni sa snažím predať našu vlnu a pokrmy z mlieka, namáham sa každý deň mimo domova, nemám odpočinku a nemôžem sa zastaviť na jednom mieste, aby som našiel dosť kupcov pre náš tovar. Veru, bezo mňa by bratia zbytočne robili, lebo by nikdy svoj tovar nepredali a nemali by z neho nijakého úžitku. Či nie je moja úloha spomedzi nich najdôležitejšia, moja práca najtvrdšia a moja námaha najužitočnejšia? Nezaslúžim si vari ja väčší podiel z majetku ako títo ostatní, ktorí by neboli ničím, ak by som ich ja opustil?"
I vzal nádobu s mincami a odobral z nej tri štvrtiny, lebo natoľko si cenil svoju prácu. Potom vzal svoje veci a opustil svojich bratov navždy. V cudzom kraji potom kúpil za peniaze dom, oženil sa a spokojne žil so svojou rodinou rozmnožujúc svoj majetok stále viac. A jeho svedomie bolo spokojné, lebo si vždy vravel, že si vzal spravodlivý podiel, ktorý prislúchal jeho dôležitosti.
Ostatní bratia však treli núdzu, lebo nevedeli, komu predať svoj tovar, ba prišli aj o to, čo im ešte zostalo. Boli akoby prekliati. Spolu s biedou prišli neduhy a nedostatok všetkého druhu, lebo utrpenie sa chudobe nevyhýba. A tak prespávali už len v starom prístrešku, keď väčšinu oviec stratili pre choroby a divú zver. Až napokon museli pracovať za nespravodlivo nízku mzdu pre bohatých a nezriedka i žobrať. A tak si ich v zúfalstve a sklamaní postupne ponachádzala smrť.

Podobenstvo o sudcovi

K istému sudcovi priviedli zlodeja, ktorý okradol starú ženu a nenechal jej vôbec nič z jej peňazí. Prísny sudca sa nahneval a takto mu povedal: "Porušil si zákon a znevážil morálku, lebo si sa previnil proti starene a jej majetku. Odsudzujem ťa pre tvoj zločin na verejné zbičovanie a doživotné práce galejníka." Vinník s plačom ľutoval svoj čin a prosil o milosť, on však neoblomne vytrval vo svojom rozsudku podľa práva. A ľud obdivoval jeho spravodlivosť a čestnosť.
Na druhý deň priviedli k sudcovi iného zločinca, ktorý na ceste prepadol kupca, ukradol mu všetky peniaze, ba ešte ho aj zbil a ponechal ho jeho osudu, až kým mu nepomohli milosrdní ľudia. Tu však zistil, že obvinený lotor je jeho vlastný syn a bolo mu ho ľúto, lebo ho veľmi miloval. I takto mu riekol: "Porušil si zákon a znevážil si morálku, lebo si sa prehrešil voči kupcovmu majetku, ba ešte i voči jeho životu. Preto budeš verejne zbičovaný. Ďalší trest ti bude odpustený, ak okradnutému nahradíš škodu a vynahradíš mu strádanie, ktoré si mu spôsobil. Lebo si ešte veľmi mladý a bola by škoda zatratiť celý tvoj život v otrockej práci." Tu syn padol na kolená a ďakoval mu za milosrdenstvo.
No ľudia v jeho meste povedali: "Hľa, nespravodlivý sudca! Za rovnaký, ba ešte horší zločin vymeral vinníkovi menší trest, lebo to bol jeho syn, ktorého ľúbi. Teraz vidíme, že v skutočnosti si neváži zákon a nestará sa o morálku, hoci to vždy o sebe rád vyhlasoval. Načo sú nám také rozsudky, ktoré sú spravodlivé iba vtedy, keď sa jemu zapáči?"
A ľudia vyhnali nehodného sudcu preč z mesta, lebo pre seba a svoju rodinu odhodil do prachu dobro, spravodlivosť a zabudol na zákon a právo.

28 októbra 2014

Podobenstvo o vladárovi

Žil vladár, ktorý oplýval bohatstvom aj mocou. No postihla ho choroba, ktorá ho obrala o radosť i potešenia, ktoré prináša život. I dal povolať k sebe mudrcov z rôznych častí svojej krajiny, aby ho vyliečili. Prišlo teda k nemu sedem múdrych, aby odohnali od neho neduh svojím umením a vedomosťami.
Prvý z nich takto prevravel k svojmu vladárovi: "Prinášam ti tento kalich so vzácnym liekom, ktorý dozaista vylieči tvoje ťažkosti. No chráň sa ochutnať z nápojov týchto ostatných liečiteľov, čo sem za tebou prišli, lebo ti istotne prinesú smrť."
Rovnako však hovoril každý z nich, chválil svoje lieky, no varoval vládcu pred užitím nápojov tých druhých.
Avšak siedmy prehovoril takto: "Môj pane, ani jeden z týchto tu neochutnal svoj liek svojím jazykom, ani ho nevyskúšal na svojom tele, ba ani nikdy na vlastné oči nevidel jeho skutočný účinok. Rozprávajú to, čo počuli zo starých príbehov a našli v pradávnych knihách, hoci odvtedy sa múdrosť a poznanie človeka mnohonásobne rozmnožili. Ani jeden teda nemá skutočnú istotu, že jeho liek ťa ochráni, skôr sa zdá, že ti ich medicína otrávi telo."
Pán sa vtedy na nich pozrel prísnym pohľadom a tí šiesti sklonili hlavy a priznali, že reč siedmeho je pravdivá.
Tu vladár vstal a takto k nim prehovoril: "Čo sa urobí s človekom, ktorý veril, že inému dáva truhlicu zlata, no neprevedčil sa, či v ňom nedrieme zmija? A aký osud čaká toho, kto podal priateľovi čašu s vínom, no neochutnal, či v ňom nie je jed? Ako odmeniť tých, čo posielajú sluhov s darmi, no nemajú istotu, že to nie sú vrahovia s pripravenými dýkami?
Tu vydal šiestich mudrcov na smrť, lebo sa proti nemu previnili. Siedmemu však riekol: "Hoci sám si slepý, odhalil si aj mne moju tmu, a teraz viem, že všetci  sme nevidomí rovnako ako ty i tamtí šiesti, ktorí však nevedeli o svojej slepote. Veru hovorím vám všetkým, odteraz nebudete veriť v žiadneho boha, ktorého ste nevideli, a vyženiete každého jeho kňaza alebo proroka spomedzi seba. Lebo uctievali, koho nevideli, a verili tomu, čo neokúsili. A navzájom sa preli s prorokmi a kňazmi iných bohov o svojej jedinej pravde a jedinom pravom bohu.

20 októbra 2014

Podobenstvo o roľníkovi

Žil v istom kraji roľník. A pretože polia mal plodné a počasie prialo jeho úrode, cítil veľkú spokojnosť a takto si v duchu hovoril: „Aké úžasné je, že slnko posiela človeku svoje lúče, aby ho zohrialo, zem očakáva hospodárovu prácu, aby sa mu stonásobne odvďačila, a nočná obloha žiari nebeskými svetlami, aby ho potešila krásou hviezd.“
A stalo sa, že roľník od blaženosti a príjemného tepla zaspal. Vo sne počul mohutný hlas, ktorý k nemu prehovoril takto: „Blázon nad bláznov! O sto rokov nebude ani teba, ani tvojich potomkov, ba ani jedného živého človeka na celom svete. Prestane snáď Slnko ďalej posielať svoje lúče a obdobia v roku sa nebudú striedať? Opustí hádam Mesiac Zem a hviezdy svoje dráhy? Hovorím ti, nič z toho sa nestane, hoci by všetci ľudia v tejto chvíli zahynuli.
Lebo čo znamená človek pre slnko a čo sú jeho túžby oproti večnosti hviezd? Vždy bude menší ako zrnko prachu vedľa cesty, bezvýznamnejší ako vlnka v oceáne, zbytočnejší ako vyschnutý list pod stromom.  Ľudia sa zrodili a pominú, no svet je. Tak stojíš proti svetu ako časnosť voči večnosti, ako smietka utopená v nekonečne.“

18 októbra 2014

Podobenstvo o levici

Prijmite toto podobenstvo:
Na istom mieste žila levica vo svojom brlohu. I vrhla dve mláďatá, samca a samicu. Starala sa o ne s trpezlivosťou a pravidelne vychádzala na lov, aby tak udržala potomstvo i samú seba pri sile. Nevenovala preto pozornosť ani slonom, ani krokodílom, ba ani iným levom, lebo hľadela len na svoje mladé a dostatok potravy pre ne.
I stalo sa jedného dňa, že bola opäť na love, keď sa k brlohu prikradol hladný leopard, malého samčeka schytil do papule, odvliekol kamsi do krovia, roztrhal ho a dosýta sa najedol.
No levica, vrátiac sa späť, ihneď videla, že jedno levíča chýba, a zacítila pach leoparda. V strašnej zúrivosti zanechala druhé mláďa samotné a vydala sa po jeho stope.
Leopard, konečne nasýtený, poľavil v ostražitosti a neucítil včas prítomnosť nepriateľa. Striehnuca levica vyskočila z krovia a jediným cvaknutím smrtiacich zubov mu otvorila hrdlo. A hltavo pila striekajúcu krv, až ňou bola celá zafarbená, a potešene sledovala posledné kŕče v bolestiach zomierajúceho zvieraťa.
I odvtedy vždy, keď našla stopu leoparda, vynaložila všetky svoje sily, aby ho našla a zabila, spomenúc si na svoje mŕtve mláďa. A žiaden dravec ani iné zviera, neohrozilo viac jej potomstvo.

A preto vám hovorím, nenáviďte svojich nepriateľov z celej hĺbky svojej duše až do krajnosti. Zabráňte im, aby vám ublížili alebo ohrozili tých, ktorých milujete a zničte ich vopred. Ak vám však už uškodili, pomstite sa im stonásobne, aby už ani oni, ani iní nepomysleli na to, dotknúť sa vášho  života. Postarajte sa, aby už dopredu vedeli, že sa nezastavíte pred ničím a urobíte čokoľvek z lásky k sebe a svojim milovaným.

24 septembra 2014

Fredrik Backman: Muž menom Ove

Oveho žena je mŕtva a on sám nedobrovoľne odchádza do dôchodku. Jeho život sa zrazu vyprázdnil a to, čo mu dávalo zmysel, je preč. Ove "zabudol žiť". Zostali len zvyky, lipnutie na nepodstatných pravidlách, nedôvera k ľuďom a k novotám. Všetko ho hnevá, každý ho rozčuľuje - ženy, deti, zvieratá, úradníci, zahraničné autá, nekvalitné šmejdy a kocúr.

V čase, keď sa Ove rozhodne, že toho bolo dosť, a chce sa odobrať za svojou zbožňovanou ženou, vtrhne do jeho života drzá imigrantka Parvaneh s dvomi malými dcérami a neschopným manželom, tučný chalan odvedľa, neznesiteľná ženská so psom, teplý mladík...

Backman hovorí o Oveho starom a novom živote. Jeho hrdina sa znovu učí žiť. Je to hrdina jemne záporný, opatrne sympatický, aj sentimentálny, aj reálny, aj karikatúra. Autor má skvelý zmysel pre humor, čitateľ sa dobre zabáva na slovnej a charakterovej komike, ktorá je svieža, s originálnym vyjadrovaním.

Kniha je zábavná a nenáročná, vedie však aj k úvahám o tom, čo dáva životu zmysel  a čo formuje charakter človeka, podčiarkuje hodnotu priateľstva, života s komunitou a komunikácie s tými, ktorí sú nám blízki.

Haiku XLV

ROVNODENNOSŤ 23. 09. 2014
Svetlo je s nocou
na jeden deň zmierené.
Mesiac hlási nov.

26 júla 2014

George R. R. Martin: Hra o tróny

Rozsiahly román je prvý z niekoľkodielneho cyklu s názvom Pieseň ľadu a ohňa. Dej je zasadený do prostredia fiktívneho kontinentu (Westeroth) s ľudským obyvateľstvom a kultúrou zodpovedajúcou stredoveku so starovekými prvkami v myslení a náboženstve.
Príbeh sa odvíja v kontexte zápasu o moc medzi najmocnejšími rodmi a lordami Západozeme, sporu o následníctvo trónu, nebezpečenstva krvavého návratu predchádzajúcej dynastie z exilu. Nechýbajú zákulisné machinácie, korupcia, zrady, prospechárstvo a úkladné vraždy. Zdá sa, že konflikty sa vyhrocujú, a udalosti tak smerujú k veľkým zmenám v politickej štruktúre krajiny i v živote obyčajných obyvateľov.
Protipólom zrady a sebectva je predstava cti a povinnosti, ktoré majú patriť k cnostiam vznešeného šľachtica. Logicky ich autor pripisuje kladným postavám, ktoré posiela do stretu s hodnotami moci a bohatstva.
Prostredie je zaujímavé a príťažlivé využitím fantasy a mytologických prvkov od mágie až po tajomné, starobylé zlo, ktoré čaká na svoju príležitosť za múrom na ďalekom severe.
Varovanie pred blížiacimi sa katastrofánymi zmenami znie v hesle rodu Starkov zo Zimohradu: "Zima prichádza."

19 júna 2014

Haiku XLIV

DVOJITÉ HAIKU BÝVALÉMU KOLEGOVI
Podlosť a zloba
zákernosťou spriaznené
uštvali obeť.
Zostal tu podpis:
jedovatý hadí zub,
sliny besných psov.

Haiku XLIII

MEMENTO
Drobný červ zničí
krásne, otrávi zdravé,
ak ho necháš žiť.

Haiku XLII

ZOZNÁMENIE
Ochutnať zrakom,
prezrieť si ťa dotykmi,
spútať perami.

Haiku XLI

SKLAMANIE
Tehotné klasy
ľadovec k zemi skosí
ešte dnes večer.

17 júna 2014

Haiku XL

OSUDOVÁ PRÍŤAŽLIVOSŤ
Kvet ľúbi svetlo,
vôňa záhrad vánku dlaň,
dážď oplodní zem.

15 júna 2014

Nech žijú stredoškolskí amatéri

Podľa oficiálnych zistení Štátnej školskej inšpekcie, ktoré držím v rukách, pri prijímacích skúškach 2014 nedodržali zákon aj tieto stredné školy, resp. pochybili ich riaditelia:
Gymnázium P. de Coubertina Piešťany
SPŠ elektrotechnická Piešťany
SOŠ drevárska Topoľčany
SOŠ obchodu a služieb Topoľčany
Gymnázium, Ul. 17. novembra Topoľčany
SOŠ polytechnická Nitra.

Všetci riaditelia boli (podľa vyjadrenia ŠŠI) upozornení na svoje pochybenie.
Blahoželám uvedeným školám k profesionálne odvedenej prácičke.

14 júna 2014

Haiku XXXIX

ZAJTRAJŠOK II
Opäť slepý deň
štvornožky v špine, lebo
nezapálim knôt.

Haiku XXXVIII

ZAJTRAJŠOK
S nechuťou sedím
v cele vlastných lživých právd
s úškrnom v tvári.

07 júna 2014

Haiku XXXII

NENÁVISTNÉ
Stínajte hlavy,
do srdca im vrazte kôl,
spáľte na popol!

Haiku XXXI

NAPRED
Vidina púšte,
dnes nerozfúkaš život
z pahreby vôle.

Rado Ondřejíček: Homo ASAPiens

Kniha je príbehom z prostredia reklamných agentúr a ich klientov, v ktorom skratka ASAP symbolizuje životný štýl zamestnancov s hektickým pracovným tempom,  extrémnym fyzickým a psychickým zaťažením pri plnení úloh v aktuálnych projektoch, s neustálou víziou termínov a deadlinov pred očami.
Hlavný hrdina po niekoľkých rokoch v branži zažíva krízové situácie, ktoré ho vedú k prehodnoteniu predchádzajúceho spôsobu života a nevyhnutnosti vybrať si priority svojej budúcnosti, keď hodnoty z minulosti sa stávajú neudržateľnými. Čitateľ sprevádza mladého muža cestou jeho sebapoznania a uvedomovania si zákonitostí biznisu, ktorý nemilosrdne deformuje osobný a citový svet svojich obetí, ba ohrozuje ich zdravie a samotný život.
Napriek náročnej téme je kniha pútavou kombináciou epiky dobre komponovaného príbehu a úvah hrdinu, ktorý stojí na rázcestí vlastnej budúcnosti.

02 júna 2014

A zmyslom existencie sveta je...

Zmyslom vesmíru je pomarančový džús.
Na viacerých zákutiach niekoľkých galaxií sa tento jeho pradávny účel podarilo naplniť.
Napríklad na Zemi sa dokonca vyvinuli rôzne druhy organizmov, ktoré slúžia ako ekosystém pre pomarančovníky. Zemeguľa je totiž jedným z niekoľkých druhov prirodzených tovární na produkciu pomarančového džúsu. Žijú na nej dokonca ľudia, živočíšny druh, ktorí je schopný plody spomínaných stromov nielen oberať, ale aj spracovávať na finálny produkt vesmírneho vývoja.
Aby tento systém naozaj fungoval, bolo nevyhnutné evolúciou všehomíru nastaviť množstvo parametrov planéty tak, aby umožnila produkciu kvalitných pomarančov, viaceré podnebné pásma, dokonca aj také, v ktorých tieto rastliny nevegetujú. To isté je možné povedať o miliónoch druhov rôznych organizmov, ktorých zmyslom existencie je dopĺňať životné prostredie pomarančovníkov.
Ľudia, živočíchy zdanlivo obdarené inteligenciou, si síce uvedomili vlastnú existenciu, no úplne chybne si vykladajú jej najvlastnejší zmysel. Mnohí z nich jej pripisujú zbytočne vysokú dôležitosť, dokonca si myslia, že vesmír existuje kvôli nim.
Tento omyl je z intelektuálneho hľadiska nielen neudržateľný, ale i neospravedlniteľný, lebo každý môže svojím rozumom slobodne a jasne nahliadať, že všetko bytie a jeho súcna sú usporiadané v hierarchii, na vrchole ktorej stojí stopercentná pomarančová šťava vo forme produktu v trvanlivých obaloch. Aj život a schopnosti človeka jasne smerujú k naplneniu tohto účelu jeho bytia, t.j. byť spracovávateľom plodov a producentom výrobku. Zreteľne a pevne vnímame, že všetko, čo existuje, bolo inteligentne nadizajnované nekonečnou múdrosťou veľkého Záhradníka k jedinému účelu, a to k škatuli džúsu.
Zo štruktúry vesmíru nie je úplne jasná funkcia dužiny plodov alebo význam červených pomarančov, Veríme však, že v posledný súdny deň univerza, keď sa každému spočíta, koľko šťavy vytlačil, sa ozrejmí aj táto nejasnosť a všetci uzrú celú a jasnú pravdu. Nebude tak viac náboženských rozkolov a siekt. Ale tí, ktorí tejto pravde včas neuveria a nebudú ju ďalej šíriť po celom svete, budú potrestaní pitím mrkvovej šťavy na veky vekov.

Amen.

Haiku XXX

STAREC
V kôre vrásky liet,
torzo dávnej koruny,
sto ráz zlomený.

Haiku XXIX

STROM
Letokruhy v nás
pamätajú ľad a mráz
i radosť jari.

01 júna 2014

Haiku XXVIII

NEÚPLNOSŤ
Slabosť prázdnych rúk
Smädné ústa vráskavé
Pahýle krídel

Haiku XXVII

OSLEPENÝ
Pohľad na šťastie
smutné oči ponoril
do bezodnej tmy.

Haiku XXVI

PLAVBA
Strach je kapitán,
tieseň kormidluje vrak
k dnu prázdnej duše.

Milan Rúfus: Po čom to chodíme

Knižka s názvom Po čom to chodíme je zbierka tridsiatich troch básní, ktoré básnik napísal na motívy výtvarných diel Vladimíra Kompánka.
Ústrednou témou veršov je život vidieckeho človeka, pevne spojený so zemou, matkou, živiteľkou, ktorá ho sprevádza na jeho ceste a tvaruje ho od kolísky až po hrob.  Príroda je kontextom, prostredím človeka a jeho osudov. V nej je pevne ukotvený, od nej je závislý, lebo žije zo svojej práce a z plodov, ktoré zem vydáva.
Všetko je však transcendentné, prekračuje samo seba, odkazuje na Stvoriteľa a Darcu života. Na Neho sa ľud obracia vo svojich modlitbách a piesňach vďačnosti, ktoré zaznievajú z polí a kostolíkov, hoci On často zostáva tichý a tajomný. On stvoril zem a jeho stvorenie volá naspäť k Nemu. V človeku sa tak stretá naturálne s duchovným, minulosť s budúcnosťou, konečnosť s večnosťou.

Haiku XXV

OPERÁCIA
Lebka - škrupina,
Smútok je vnútri skrytý.
Vylúpnem city.

27 mája 2014

26 mája 2014

Gillian Flynn - Stratené dievča

Gone girl
Nick prišiel o prácu a musel sa presťahovať z New Yorku do svojho rodného mesta. Po dlhej chorobe mu zomrela matka a otec trpí alzheimerovou chorobou, preto je umiestnený v opatrovníckom ústave. Navyše sa zdá, že jeho manželstvo je v hlbokej kríze.
Jedného dňa Nick nájde svoj dom prázdny a po jeho manželke Amy niet ani stopy. V dome sú však známky zápasu a polícia objaví v kuchyni pozostatky po množstve krvi. Nick sa správa veľmi čudne, a tak sa postupne hlavnou otázkou ďalších dní stáva to, či nezvestnú Amy nezavraždil. Dôkazy pribúdajú, ale polícii stále chýba telo.
Román o sociopatii, vražde, psychickej manipulácii je odpočinkovým detektívkovým čítaním, ktoré je veľmi zručne komponované tak, aby udržiavalo čitateľa v napätí a zvedavosti až po záverečné rozuzlenie zaujímavej zápletky s viacerými dejovými zvratmi.

Haiku XVIII

ZEMEPIS SMÚTKU
Ostrov neznámy,
siluety plachiet v hmlách,
mimo lodných trás.

24 mája 2014

22 mája 2014

19 mája 2014

Haiku VII

CHEMICKÉ
Venujem ódu
mojim drobným priateľom.
Nosia mi pokoj.

Jo Nesbø - Červienka

Ďalší príbeh detektíva Harryho Holea, ktorý má svoje korene až v období obliehania Leningradu Nemcami a nórskymi dobrovoľníkmi, ktorí prišli bojovať proti boľševizmu. Tragédie a krutosti, ktoré tam mnohí Nóri zažili, ich ovplyvnili na celý nasledujúci život. Po porážke Hitlera ich navyše vlastná krajina prijala ako vlastizradcov, ktorí kolaborovali s okupantmi.
O niekoľko desiatok rokov neskôr sa v nórskom neonacistickom podsvetí objaví obávaná puška atentátnikov značky Märklin. Zhodou okolností sa tento fakt pripletie do cesty nekonvenčnému kriminalistovi preloženému k tajnej službe a napínavý príbeh s niekoľkými časovými rovinami postupne odkrýva dávne tajomstvo.

Michal Viewegh: Můj život po životě

Autobiografická próza z obdobia po dramatickom zápase o život v nemocnici. Prasknutá aorta je diagnóza, ktorú prežije jeden človek z desiatich.
Autor prežil. Po tomto víťazstve však nasleduje snáď ešte ťažší boj o návrat do skutočného žitia s bremenom poškodeného mozgu. Nekonečný rad psychoterapií, logopedických sedení a fyzioterapie príliš pomaly vracia autora do spoločnosti. A tak stále balansuje na hrane života a smrti, tvorivej aktivity a samovraždy. Hľadá cesty a zvažuje alternatívy, ktoré by snáď mohli pomôcť v jeho návrate k predošlému štýlu života, sám si však uvedomuje, že už je niekým iným a Michal Viewegh z minulosti je preč.
Najväčšou nádejou je tak oprieť sa o svojich blízkych, prekonávať takmer každodenné krízy a mravčou prácou sa približovať k neistému cieľu.

Zdeněk Svěrák - Po strništi bos

Idylické detstvo českého chlapca počas protektorátnych liet a oslobodenia Československa.
Nacizmus ich pripravil o pražský domov. Prijal ich vidiek so svojou krásou, jednoduchosťou, úprimnosťou.
Chlapec Edo tu nachádza  naozajstných kamarátov a prežíva s nimi krásne dobrodružstvá, víťazstvá aj prehry.
Detskými očami vníma svet dospelých, jeho komédie i osobné drámy.
O svete, v ktorom je pre dobrých ľudí miesta dosť a niet v ňom pretvárky či vypočítavosti, rozpráva Zdeněk Svěrák so zábavnou ľahkosťou a citlivým humorom. V audiopodobe diela ho privádza k dokonalosti svojou nezameniteľnou interpretáciou sám autor.

Haiku VI

ZMENA
V dobro, ba i v zlo
v minulosti veril som.
Dnes tuším pravdu.

Haiku V

SLNEČNÉ
Teplo hladilo,
tajný lúč mi vyslalo,
svetelné bozky.

Haiku IV

BEZ CIEĽA
V bláznivom dianí
je vraj zmysel, plán či smer?
Nádej blúznivcov.

10 mája 2014

Chyba

Feďo si o sebe myslí, že je celkom dobrý úradník. Neodkladá priveľa práce na neskôr, nemá vo fascikloch až taký veľký bordel a väčšinou na nič dôležité nezabudne. Občas dokonca cíti výčitky, že v skutočnosti nie je taký stopercentný a spoľahlivý, ako sa tvári pred ostatnými kolegami. Myslí si o sebe, že je tichý a nenápadný, opak je však pravdou. Ak nezaujme svojou mimoriadne chudou postavou s prepadnutým hrudníkom a kostnatými rukami, pritiahne na seba pozornosť oblečením, ktoré napriek čistote pôsobí na pracovisku problematicky. Nenosí športové sako a nohavice moderného strihu, košele neznáša a jeho topánky sa nepodobajú obuvi úspešného muža dvadsiateho prvého storočia. Vedený svojou predstavou pohodlnosti dáva radšej prednosť tuctovým tričkám, vyťahaným svetrom a džínsovým nohaviciam, ktoré spravidla využíva až do prederavenia. Medzi dámy v úrade, ktoré sa pretekajú v ukážkach módy, vkusu aj peňazí vynaložených na štýlové odevy, vizuálne nezapadá. Dá sa povedať, že kazí dojem lepšej spoločnosti administratívnych pracovníkov a do istej miery je z nej vlastne vylúčený. Odlišnosť jeho zjavu oproti ostatným radovým zamestnancom je taká jasná, že si ju dokonca uvedomuje aj on sám.
Skôr ho však trápi, ako je on a jeho pracovné výkony hodnotený na vyšších miestach, lebo to je predsa v kariére obyčajného,  bezvýznamného jednotlivca to najdôležitejšie. Preto je najvyššou prioritou takéhoto kolieska v stroji, napriek všetkému sa snažiť vyzerať dôležito a presviedčať vyššie miesta o svojej nenahraditeľnosti. Je však odkázaný iba na vlastné neisté predstavy o sympatiách vedenia k nemu alebo o momentálnom stave nemilosti, do ktorej možno upadol.
Lenže teraz je piatok, pracovný čas sa chýli ku koncu, myšlienky už odlietajú mimo pracovisko, do malej záhradky, kde bude v sobotu polievať zeleninu, vytrhávať burinu a vláčiť krhlu s vodou. Všetky obavy sú oslabené, veď tento týždeň prežil bez väčších ťažkostí a dva dni bez úmorného vstávania a pracovných stresov čakajú.

06 mája 2014

Podobenstvo o strome

Vypočujte si, učeníci moji, takýto príklad:
Bol muž, sirota, ktorý sa volal Dávid. Keď dovŕšil osemnásť rokov, odobral sa z akéhosi dôvodu žiť do hlbokého, neprístupného lesa.
A po desiatich rokoch naňho zabudli všetci, ktorí s ním niekedy prehovorili, zmizol z pamäti i takým, ktorí ho videli chodiť po svete medzi ostatnými.
A muž, keďže bol stále mladý, mal pred sebou ešte dlhý a pokojný život.
Ale stalo sa raz, že v lese vial silný vietor, oprel sa celou svojou silou do ktoréhosi starého stromu, ktorý bol už vekom spráchnivený, a takto oslabený sa zrútil na zem práve vtedy, keď muž prechádzal pod ním.
I ležal muž celý deň na zemi zavalený ťažkým kmeňom stromu takto rozmýšľajúc: "Odišiel som na toto neprístupné miesto ďaleko od ľudí. Teraz som preto zostal v nešťastí bez akejkoľvek pomoci. Ak tu teraz takto zomriem, stane sa zlá a nespravodlivá vec, lebo ja som mal pred sebou ešte veľa šťastných a pokojných dní."
Na druhý deň ráno, keď už muž dýchal z posledných síl, videl, že z lístkov rastlín mizne rosa, hmyz sa prebudil a lieta v povetrí, vtáky spievajú v korunách stromov, mnohé zvieratá si už opäť hľadajú potravu. A keď uprel svoj zrak k nebu, mohol sledovať, ako slnko na oblohe pomaly stúpa a chvíľami sa skrýva za bielymi oblakmi. I takto si v duchu pomyslel: "Veru, teraz naozaj jasne vidím, že les, v ktorom som desať rokov prebýval, ďalej žije i bezo mňa tak, ako doteraz.“
Nikto sa však nedozvedel o mužovej smrti a nikto si v duchu nepovedal, aká sa stala zlá a nespravodlivá vec.
A nasledujúcej noci bol mesiac jasný, hviezdy slabo blikali a svet sa chvel chladom a nekonečnosťou.

30 apríla 2014

Podobenstvo o pastierovi

Vypočujte si, drahí moji, tento príklad:
Pásaval v našom kraji pastier mnohopočetné stáda oviec. A pretože po mnohé roky pracoval vytrvalo a poctivo, ovce sa vzmáhali a silneli na tele a zdraví. A ony svojho pastiera dobre poznali, preto len zriedka musel na ne kričať alebo sa ohnať palicou, aby ich odvrátil od zlého smeru či hroziaceho nebezpečenstva.
I stalo sa, že sa tomu dobrému pastierovi stratilo jahňa. A robil všetko preto, aby zviera našiel, ale nedarilo sa mu.
Keď to majiteľ oviec videl, išiel za sudcom, počal na pastiera všetko zlé žalovať, zo straty mnohých hláv zo stáda ho obviňovať a všelijako inak zväčšovať jeho vinu. Ba dokonca i svojho sluhu nahovoril, aby proti pastierovi krivo svedčil.
Sudca si teda dal zavolať pastiera a vravel mu: "Počuješ,  čo títo všetci proti tebe žalujú?"
Ale pastier bol jednoduchý človek, a preto sudcovi odpovedal: "Pane, ja som jednoduchý človek a viem robiť len svoju prácu. Preto sa neviem brániť proti obvineniam, ktoré títo proti mne vzniesli. No slúžil som poctivo po mnohé roky a vždy som sa snažil nepochybiť."
Ale sudca bol prísny človek a takto k nemu prehovoril: "Nevieš sa obrániť proti tým, ktorí ťa obvinili zo zlého, a ani proti tým, ktorí proti tebe svedčia. A hoci si dlhý čas poctivo slúžil a plnil svoje povinnosti, odsúdim ťa, aby aj ostatní vedeli, že si zlý a nehodný pastier."
Potom si pastier musel odpykať trest, ktorý mu uložil nespravodlivý sudca za všetko, čo tamtí na neho krivo žalovali. Nikdy viac nepásol svoje ovce a ovce nepocítili starostlivosť svojho pastiera a nepočuli jeho hlas.

09 apríla 2014

Moje podobenstvo o pol siedmej

Vypočujte si toto podobenstvo:
Život človeka sa podobá úsiliu ľudí, ktorí sa, netušiac prečo, ocitli vo vlnách uprostred mora.
Mnohí plávajú s ľahkosťou, bez námahy, s harmóniou a úsmevom na tvári,  až ich krásu a ladnosť ostatní obdivujú.
Ale viacerí so slanou vodou zápasia, akoby mali svoje ruky alebo nohy zranené, a ich nepekný, nepravidelný pohyb ich nemôže dlho udržať nad hladinou. A tým viac bojujú, aby oddialili chvíľu, keď sa nad nimi voda zavrie.
Niektorí odrazu pocítia kŕče a ich telo ich nečakane zradí.  V prekvapení a panike si ani neuvedomia, že ich more o chvíľu pohltí navždy.
Niekoľkí v snahe o svoju záchranu potopia aj tých, ktorí sa plahočia okolo nich, a urýchlia tak ich zánik.
Ale každý napokon svoj boj ukončí na dne. Lebo taký je zákon mora. Každý klesne.

15 marca 2014

Kateřina Tučková - Vyhnání Gerty Schnirch

Gerta, dcéra brnenského Nemca a Češky, prežíva trápenie vo svojej rodine a navyše v časoch protektorátu aj v Brne vládne gestapo, bieda a smrť.
No to najhoršie prichádza po oslobodení. Následný odsun brnenských Nemcov sa mení na pochod smrti, v ktorom aj množstvo nevinných zažije šialené ukrutnosti a mnoho z nich zahynie.
Gerta so svojou dcérkou v kočiariku so šťastím unikne smrti, no do konca života zostáva poznačená tým, čo skúsila. Cíti hanbu, poníženie a nenávisť k väčšinovému obyvateľstvu.
Ani nástup socializmu nezmení jej postavenie neplnoprávnej osoby, v polovičnom otroctve sa však stále snaží udržať pri živote a nestratiť rozum pre svoju dcérku Barboru.
Hoci sa jej podarí vrátiť do Brna, nestále musí znášať neprávosti zo strany režimu, tajnej polície a úradov.

24 februára 2014

Psychedelický záznam do imaginárneho denníka

Zrazu trénujúcim chalanom vyletel puk a pristál niekde pod mojou lavičkou. Keďže som z neznámych príčin nemal svoje okuliare, tváril som sa, že ho hľadám, aby som nevyzeral hlúpo, no v skutočnosti som puk nemal šancu zahliadnuť. Preto som iba naslepo nadvihoval a posúval lavičky, kým si ho jeden z chlapcov nezobral.
Zrazu sa štadión nečakane a akosi prirýchlo začal napĺňať divákmi a začal sa hokejový zápas proti mne neznámemu súperovi. V skutočnosti som však nerozonal ani to, ktorí hráči sú naši, lebo som nepoznal ich dresy. Veľa som z diania na hracej ploche nevidel kvôli zvláštnemu usporiadaniu sedadiel v hľadisku. Prinajmenšom to moje bolo príliš nízko. Zišiel som teda až dolu k plexisklu, ale medzi závesmi, ktoré na ňom viseli, som toho videl ešte menej.
Scéna na ihrisku sa zmenila na priamy kop a vzápätí gól. Za nečakaný prechod od hokeja na futbalovú scénu sa usporiadateľ v rozhlase ospravedlňoval a pokúšal sa ju vysvetliť technickými príčinami. S hranou naštvanosťou som odchádzal od mantinela a nadiaľku mu zakričal, že mi ho môže.
To som už mal na chrbte zaveseného jedného z našich mestských hokejistov a niesol som ho preč smerom do centra. Bolo zvláštne, že sa ani po chvíli nezdal priťažký, skôr mi pripomínal svojou váhou vrecko s prezuvkami zo školských čias. Začal si pospevovať melódiu, ktorá pripomínala piesne Jarka Nohavicu, a hoci som slová nepoznal, pridal som sa a hlasom som sa pokúšal napodobiť vybrnkávanie akordov gitary, a to čo najhlbším hlasom, aby to nevyznelo trápne.
Po očku som sledoval cestu pred nami a čakal na križovatku, kde by sa naše cesty mohli rozdeliť. Rozhodne nebol príliš ťažký, ale znepokojoval ma pocit, že sa mu v sexuálnom slova zmysle páčim, ktorý zosilnel, keď ma cvíľami jemne hladil po mojej hrudi.
Začal som s vymyslenou historkou o tom, ako som nedokončil turnus ako vojak v Afganistane, lebo na naliehanie manželky som sa po trištvrte roku vrátil predčasne domov, čo ma stálo nemalé peniaze. Konštatoval som, že je hlupaňa, ale to je nič v prorovnaní s americkými yankees, ktoré sú z veľkej väčšiny úplné kravy.
Ulice, ktorými sme prechádzali, mi nanešťastie stále neboli známe, a tak som pokračoval v rozprávaní o tom, ako si v zahraničí vážia poctivú pracovnú silu, peniaze v húfoch padajú usilovnému človeku do náručia a že na Slovensku ho akurát tak zapriahnu do záprahu a dajú mu minimálnu mzdu. Znechutene som mu vykladal o svojej chuti odísť zo Slovenska alebo si zohnať "čiernu" zbraň a polovicu ľudí na ulici ňou odstreliť.
Paneláky centra mesta som jasne videl až v blízkosti horizontu a pomyslel som si, že sme zablúdili až do niektorej z priľahlých dedín. Situácia začínala byť ešte nepríjemnejšia...

Lars Kepler: Piesočný muž

Detektív Joona Linna nečakane dostane príležitosť vysporiadať sa so svojím smrteľným nepriateľom, ktorý ho donútil vzdať sa svojej rodiny. Jedna z unesených obetí Jureka Waltera sa po rokoch nečakane vrátila a dáva tak nádej aj na záchranu ďalších.
Policajtka Saga Bauerová sa preto podujme na nebezpečnú hru so šialeným niekoľkonásobným vrahom v prostredí prísne stráženého psychiatrického oddelenia.
Najzaujímavejšia zápletka série kníh o Joonovi Linnovi sa tedá dočká svojho rozuzlenia. Thriller je naozaj napínavý, Kepler napísal vydarené finále príbehu o diabolskom únoscovi a jeho večnom súperovi z policajného oddelenia.

Dolores Redondo: Neviditeľný strážca

Inšpektorka Amaia Salazarová stojí proti sériovému vrahovi dospievajúcich dievčat. Nejde však o obyčajný, tuctový príbeh vyšetrovania sériových vrážd. Obohacuje ho atmosféra dávnych mytologických predstáv a pohanských ľudových rituálov, tajomná okultná moc, skryté zlo číhajúce na príležitosť. Svet prírodných božstiev a fantazijných tvorov vrastá do kriminálneho prípadu.
Autorka postupne odkrýva duševný svet postáv, odhaľuje ich skryté slabosti a vnútorné zranenia. S najväčšou traumou, ktorá sa obnoví s návratom do rodného mestečka, však bojuje samotná inšpektorka. A tak sa psychika zväčša melancholicky smutných hrdinov, ich prežívanie, motivácia, vyrovnávanie sa s osudom, stáva druhou témou knihy.