30 októbra 2011

Václav Havel: Anděl strážný

MACHOŇ ...Znáte lidi – vím, že kolikrát, když něco napíšete, ani to tak nemyslíte – vždycky se ale najde někdo, kdo se toho chytí. Nač tedy zbytečně provokovat? Chápu mentalitu vás, umělců, jsem přece, sakra, už nějaký ten pátek s váma ve styku, vím, jaké to je pokušení napsat něco, co někde zaslechnete, ale uvažte reálně: má smysl se tím zabývat? Vždyť to jsou nakonec beztak prkotiny!
VAVÁK Myslíte to se mnou dobře, o tom nepochybuji. Bude stačit vata do uší?
MACHOŇ (vybuchne) Vy jste se zbláznil! Jak si to vlastně představujete? To myslíte, že až vás bude za pár hodin vata svědit a na chvilku si ji vyndáte, něco náhodou zaslechnete a plivnete to na papír, nechám se kvůli tomu vyhodit na dlažbu? Dělám pro umělce hodně, ale Husa nikomu dělat nebudu!
VAVÁK A co mi tedy radíte?
MACHOŇ Zákrok. A máte pokoj nadosmrti!
VAVÁK Zákrok? Jaký zákrok?
MACHOŇ Uvidíte!
(Zacvakání nůžek)
VAVÁK Co to je?
MACHOŇ Ušky!
VAVÁK Jaké ušky?
MACHOŇ Dovolíte –
VAVÁK Já se bojím –
MACHOŇ Nežvaň a drž!
(Ozve se srdceryvný křik Vaváka)

24 októbra 2011

Mojmír Groll: Dva dni na Olympe

Deň škaredý

DAV: Odstúpiť! Odstúpiť!
TANTALOS: Zeus, máš to spočítané! Davy sa sem valia a roztrhajú ťa na kusy!
ZEUS: Keby som mal svoj bleskostroj!
PROMETEUS: Ten, pravda, nemáš.
ZEUS: Čo chcete? Vy, vy...
TANTALOS: Pokoj, pokoj. Nič hrozného sa ti nestane...ak pokojne odstúpiš.
ZEUS: Čo vravíš? Ja že mám odstúpiť?
PROMETEUS: No, ak tak chceš, nuž, zostúpiť – z Olympu na zem.
ZEUS: Všetko chcete pobúrať? Všetko premiešať? Nebo so zemou, zem s vodou?
TANTALOS: Búrať nechceme, iba to trošku preinačíme.
DAV: Demisiu vlády! Demisiu vlády!
TANTALOS: Nebo necháme vtákom, zem ľuďom a tu sa zariadime my.

21 októbra 2011

Theodore Dreiser: Americká tragédia

ROBERTA: Páči sa ti veľmi?
CLYDE: Kto?
ROBERTA: Tá slečna Finchleyová.
CLYDE: Ako si na to prišla? Tá sa páči všetkým. Výborne sa oblieka.
ROBERTA: Keď má toľko peňazí. Keby som ich mala ja, tiež by som to vedela.
CLYDE: Čo je, Berta?
ROBERTA: Majú všetko, na čo si pomyslia, a ja nemám nič. Cestujú si po svete a ja som vyrástla na vidieku. Musím robiť v továrni, aby som sa uživila. Nemám nikoho, kto by mi pomohol! Nič, nič, nič!
CLYDE: Bertička, prosím ťa, neplač. Som tu s tebou. Si oveľa lepšia ako ostatné. No tak, neplač už.
ROBERTA: Vieš, stalo sa niečo hrozné.
CLYDE: Preboha, čo?
ROBERTA: Sľúbil si mi, že ak by sa niečo stalo, budeš stále so mnou, pravda?
CLYDE: S tebou nie je niečo v poriadku? Ale zajtra už môže byť zasa všetko v poriadku.
ROBERTA: Nie, už je to vyše týždňa.
CLYDE: Ale to predsa nie je možné!
ROBERTA: Nedokážeš si predstaviť, čo som za ten týždeň prežívala. Ty si sem nechodil, bola som stále sama!
CLYDE: Čo budeme teraz robiť?
ROBERTA: Ja neviem! Len ma teraz nesmieš opustiť.
SPRIEVODCA:  A čo teraz, Clyde?
CLYDE: Neviem.
SPRIEVODCA: Roberta je dobré dievča a má ťa rada.
CLYDE: Áno, áno!
SPRIEVODCA: Čo urobíš?
CLYDE: Neviem!
SPRIEVODCA: Strhnúť mosty do sveta, kam aj tak nepatríš. Oženiť sa, spoliehať sa len sám na seba.
CLYDE: Žiť tak, ako žije mnoho iných?!

12 októbra 2011

Wolfgang Borchert: Vonku predo dvermi

JEDNONOHÝ: Ty ešte žiješ, Beckmann? Veď si spáchal vraždu, Beckmann, a stále ešte žiješ?
BECKMANN: Ja som žiadnu vraždu nespáchal.
JEDNONOHÝ: Spáchal si, Beckmann. Ty si ma zavraždil, Beckmann. Ty si na to už zabudol? Bol som predsa tri roky na Sibíri a včera večer som chcel byť doma. Ale moje miesto bolo obsadené. Bol si tam ty, Beckmann, na mojom mieste. Tak som odišiel do Labe. Nemám ti to za zlé, Beckmann, vraždíme predsa všetci, deň čo deň, noc čo noc. Ale nemáme na svoje obete tak rýchlo zabúdať. Nemáme tak nevšímavo chodiť okolo svojich vrážd. Áno, Beckmann, vzal si mi miesto. Na pohovke. Pri mojej žene. Pri mojej žene, o ktorej som celé noci sníval tisíc sibírskych nocí. Doma bol chlap a mal moje šaty, Beckmann. Boli mu priveľké, ale mal ich na sebe. A bolo mu v tých šatoch a pri mojej žene dobre a teplo. A ten muž si bol ty. Ty, Beckmann. No, a ja som sa potom presťahoval. Do Labe. Bolo trochu studené, Beckmann, ale človek si rýchlo zvykne. Teraz som ešte len jeden deň mŕtvy a ty si ma zavraždil, a na vraždu si zabudol. To by si nemal, Beckmann. Na vraždy by sa nemalo zabúdať, to robia zlí. Ale na mňa nezabudneš, Beckmann, pravda? Musíš mi sľúbiť, že na túto vraždu nezabudneš.
BECKMANN: Nezabudnem na teba.
JEDNONOHÝ: To je od teba milé, Beckmann. Tak to môžem byť pokojne mŕtvy, keď aspoň jeden myslí. Aspoň môj vrah. Občas, niekedy, v noci, keď nemôžeš spať. Tak môžem byť aspoň pokojne mŕtvy.

Draußen vor der Tür - Wolfgang Borchert

10 októbra 2011

Hermann Hesse: Siddhárta

Tam bola žltá a modrá, tamto nebo a les a tu Siddhárta. Zmysel a podstata neboli kdesi za vecami. Boli v nich. Vo všetkom. „Aký som bol hluchý a nemý,“ myslel si rýchlo kráčajúci pútnik, „ten, kto číta písmo, ktorého zmysel chce rozlúštiť, nepohŕda znakmi a písmenami a nenazýva ich klamom, náhodou a bezcennou šupkou, ale ich číta, študuje a miluje. Písmeno za písmenom. Ale ja, ktorý som chcel čítať v knihe sveta a v knihe svojho vlastného života, ja som kvôli predpokladanému zmyslu pohŕdal znakmi a písmenami. Nazýval som svet javov klamom, nazýval som svoj zrak a svoj jazyk náhodnými a bezcennými javmi. Nie, to už je preč. Precitol som. Skutočne som precitol. A až dnes som sa narodil.“

09 októbra 2011

Prečo sa mi z odborárov dvíha žalúdok 2

"Chcete mať sociálne istoty: normálnu mzdu, podporu v nezamestnanosti, nemocenské dávky, dôstojný dôchodok, bezplatné zdravotníctvo a školstvo???
Tak poďte s nami „zastaviť“ reformy vlády Ivety Radičovej."
z letáka KOZ na protestné zhromaždenie 12. 10. 2011


Je mi ľúto, že som 11 rokov členom odborov a platím členské príspevky. Takto zmanipulované, neobjektívne,  propagandisticky orientované odbory ešte neboli. Ale stačí sa pozrieť na vedúce "osobnosti" a ich minulosť. Doteraz som stále mal aspoň slabý pocit, že snáď KOZ zastupuje svojich členov. Teraz je jasné, že KOZ kope za niekoho úplne iného. Čo hovorí odborársky leták - Radičová vám vezme normálnu mzdu, nedostanete podporu v nezamestnanosti, ak ochoriete, budete bez prostriedkov, dostanete úbohý dôchodok, za školy a ošetrenie budete platiť. Chcete niečo iné? Bojujte proti tejto vláde.

08 októbra 2011

Prečo sa mi z odborárov dvíha žalúdok

Lebo takto nejako vyzerá „kultivovaná, apolitická, vecná a odborná“ argumentácia čelných predstaviteľov Konfederácie odborových zväzov. Človeku, ktorý čaká argumenty, fakty a racionálnu debatu, je z toho na grcanie.

"Naše orgány KOZ SR preto rozhodli o protestnom zhromaždení občanov na 12. októbra 2011, aby sme aj takýmto spôsobom mohli vyjadriť svoju nespokojnosť a aby sme aj istým spôsobom mohli zabrániť ekonomickej a sociálnej genocíde..."
"Dospeli sme totiž k názoru, že je treba nahlas v uliciach miest SR povedať hlasné nie Sulíkovej kastrácii sociálneho systému. Chceme, aby hlas ulice vypočuli aj zástupcovia ľudu, ktorých sme si zvolili do Národnej rady SR, aby neschválili zákon o úprave príjmu zo závislej činnosti v tej podobe, ktorá je už po prvom čítaní v parlamente. Bol by to posledný klinec do truhly sociálnych istôt a životnej úrovne..."
"Chápeme to tak, že tento arogantný, antisociálny valec likviduje všetky sociálne istoty a kvalitu života občanov SR, ktoré mali doteraz ako-tak zabezpečené..."
predseda KOZ Miroslav Gazdík

http://hnonline.sk/c1-53137440-odbory-treba-povedat-nie-sulikovej-kastracii-socialneho-systemu

07 októbra 2011

Dríst č. 21

"Hoci krízu spustilo spľasnutie bubliny nehnuteľností v USA a riskantná finančná špekulácia, príčiny sú hlbšie a pramenia z desaťročí neoliberálnych ekonomických politík. Tie viedli k prehlbujúcej sa nerovnosti, poklesu reálnych príjmov a tlačili ľudí do zadlžovania."
Monika Flašíková Beňová
http://blog.aktualne.centrum.sk/blogy/monika-benova.php?itemid=1043

poznámky MG:
1. Keby neboli neoliberálne princípy ovplyvňované zo strany štátu, americké banky by nikdy neposkytli rizikové hypotéky práve kvôli ich riskantnosti
2. Ako sa v kapitalizme ľuďom žije zle, sme už od boľševikov počúvali 40 rokov. Ďakujeme, viac nechceme. Normálny človek vidí, ako žije stredná trieda na západe a ako u nás.
3. Ak by ľudia používali zdravý sedliacky rozum, uvedomili by si, že nemôžu minúť viac, ako majú. Lenže vďaka socialistickej politike a rétorike SMER zadĺžil občanov bez toho, aby si to mnohí z nich vôbec uvedomovali.

02 októbra 2011

Josef Čapek, Karel Čapek: Lásky hra osudná

Já v noci zrodil se,
když Měsíc bělostný
byl právě v průchodu
se třpytnou Venuší.
Jsem loutna stříbrná,
le pâle amant de la lune,
a hraji veršíky.








("le pâle amant de la lune" - bledý milenec Luny - perifráza Pierrota - poz. MG)