30 decembra 2011

Karel Vysloužil: Návrat

Pocit stretnutia a spriaznenia duší bol taký silný, že sme si sľúbili často si písať. Neskôr popoludní bolo ešte toľko nedopovedaného, že sme sa rozhodli vziať sa. Po tomto sľube sa tak stalo o tri mesiace. Svadba s Jitřenkou sa konala 18. septembra 1948. Uplynul rok a mňa zatkla komunistická Štátna bezpečnosť. V dobe, keď bol vynesený rozsudok smrti nad Dr. Miladou Horákovou, boli 10. júna 1950 vynesené ťažké rozsudky aj nad skupinou „vlastizradcov“, s ktorými som bol súdený v Olomouci. Dostal som dvadsať rokov.

17 decembra 2011

Arnošt Lustig: Dievča s jazvou


Cíti a vníma všetko, čo je vo vzduchu. Je v nej démon severu, tvrdosti. Zlý démon. Je na to pyšná. Len úbožiačky hovoria o dobre, dobročinnosti, súcite. Ale iba otužilosť určuje, kto je kto. Vodca povedal, že príroda je krutá. Je preto hrdá na to, že smie a dokáže byť rovnako krutá.
--  --  --
Psia dáma k tomu dodala, že v zabíjaní je božská iskra, ktorú človek pocíti, len ak uvidí niekoho hynúť vlastnou rukou. Aj keby to mal byť pes ako v Sobibore pri Lubline, kde sa zabíjajú Cyklónom B. Je to rozkoš, keď človek dokáže zabiť a nezavrieť pri tom oči ani na zlomok sekundy. Zabi a pocítiš najvyššiu zodpovednosť človeka.

10 decembra 2011

Brian Aldiss: Non-stop


„Pamätaj si, Roy, že život nie je iba mizéria. Jednoducho si trafil do zlej záplaty. Nenechaj sa tým zlomiť.“
„Život je iba mizéria, matka. Aký to má vôbec zmysel?“
„Nemal by si tak hovoriť. Ja viem, že Učenie káže, že to, čo človeka trápi, nemá ukrývať vo vnútri, ale  ty sa nepozeráš na svet rovnako ako ja. Vždy som tvrdila, že je život tajomstvo. Už to, že sme nažive.“
„Pozri, toto všetko už poznám. Čo sa mňa týka, je život iba tovar, o ktorý nikto nemá záujem.“

02 decembra 2011

Václav Kaplický: Kladivo na čarodejnice

"Ak sa vedie súd riadne, ak sa sudca nedá oklamať slovami obvinenej osoby, jej zjavom, jej príbuznými a priateľmi, ak je neúprosný a nepodplatiteľný, ak použije všetky zákonom dovolené prostriedky, musí vždy dosiahnuť priznanie obvinenej osoby, ktoré je, ako viete, v inkvizičných procesoch úplne dostačujúce. Na podporu tu bývajú ešte svedectvá iných osôb. Diabol je oveľa mocnejší, ako sa mnohí domnievajú."
 -- -- --
Boblig ukázal prstom na vernířovickú žobráčku: „Maryna Schuchová, počula si svoj ortieľ? Pýtam sa ťa, či ho prijímaš.“
Úbohá starena sa zachvela. Z predchádzajúcich výsluchov vedela, že tomuto pánovi odporovať nesmie, inak ju kat zavedie do mučiarne. Radšej smrť ako to. „Áno, ponížene ďakujem,“ povedala hlasom, ako keď ešte chodievala s kapsou po dedinách a ďakovala za krajček chleba.
Inkvizítor sa ľahko pousmial. Bol s babkou spokojný. A ešte viac sám so sebou.

26 novembra 2011

Peter Gregor: Kuvik a smrť

Niečo odumrelo. Preto to tak nebolí. To pekné a dobré asi prvé.  Žeby to tak malo byť? Možno sa tak žije. Možno je to normálka. Kus toho, čím sa cíti, odumrie, aby bol človek lepšie pripravený znášať to, čo príde. Odumieraním k životu? Znecitlivením k vnímaniu. To je teda dobre vymyslené, múdro, len čo je pravda. Dofrasa! Už to nebude také ako predtým. Určite to bude iné. A možno to iné bude tiež dobré. Alebo znesiteľné. Nie až také dobré, ale bude sa s tým dať žiť.

21 novembra 2011

God is not a sociopath

BONES: The Bible features a vengeful God, who capriciously slaughters the creatures, he creates. Sweets would characterize him as a sociopath.
BOOTH: Wait, God is not a sociopath.
BONES: Let's just say I don't want him babysitting for our child.

Bones S07E01

Eugene O'Neill: Tak trochu básnik

SARA MELODY: Ocko, uniformu ti vyčistím a zašijem tak, že bude vyzerať ako nová.
CORNELIUS MELODY: Načo potrebuje krčmár uniformu? Dám ti, dievčatko moje, otcovskú radu. Ak to chceš v živote niekam dotiahnuť, nesmieš nikdy brať ohľad na česť. Spomeň si, akú máš krv v žilách, a buď vydarenou vnučkou svojho deda. Ak mu niečo mohlo priniesť úžitok, neštítil sa ničoho. Klamal, švindľoval a podvádzal ako nikto iný v celom Írsku. A ako skončil? Mal veľké panstvo, zámok a v banke kopu zlata.
SARA MELODY: Ja vás nepočúvam!
CORNELIUS MELODY: Ale to by si mala, dievčatko. Svet chce byť klamaný.
SARA MELODY: Mlčte už!
CORNELIUS MELODY: Zo svojho otca si príklad neber. Tvoj otec bol ničomník, ktorý nedokázal ani uživiť rodinu.

20 novembra 2011

Zoznámte sa - agent ŠtB - Miron Zelina

Kým bol ideový otec Mikolajovej školskej „reformy“


Niekoľko údajov zo Zelinovho spisu:

"*v roku 1974 ho ŠtB zaevidovala ako agenta s krycím menom Kriváň,
*jeho spis mal pôvodne 112 strán, väčšinu skartovali,
*ŠtB ho nasadila na kolegov psychológov, emigrantov a rôzne inštitúcie na Západe,
*v roku 1984 sa s eštebákmi stretol dvanásťkrát, na jedného z kolegov podal 11 správ,
*o rok neskôr s ním tajní ukončili spoluprácu, dôvodom mala byť strata možností a alkohol,
*v roku 1986 ho znovu zaevidovali, v kategórii dôverník"
Citované z : http://www.sme.sk/c/5281492/autor-skolskej-reformy-podlahol-stb.html#ixzz1eH4bSl9R

Autorom školskej reformy a otcom slovenskej teórie VÝCHOVY je človek, ktorý bol dlhé roky aktívnym AGENTOM tajnej polície, ktorá sa rozhodujúcim spôsobom podieľala na ZLOČINOCH komunizmu proti vlastným občanom v ČSSR, a (podľa vlastných slov) „dosť pil“.

16 novembra 2011

Dríst č. 22

Predseda strany Smer-SD Fico je presvedčený, že neúspešná aukcia (neúspešná emisia dlhopisov 14.11. v hodnote 150 mil.€ - poz. MG) ukazuje neschopnosť Radičovej vlády. "Včerajšia nedôvera je výsledkom neschopnosti vlády prijať akékoľvek ozdravné opatrenia. Slovensko začína platiť veľkú cenu za to, akú vládu sme mali posledných 15 mesiacov," vyhlásil Fico.
Fico pripustil, že za nezáujem investorov o slovenský dlh môže aj kríza. "Zodpovednosť vlády je 80 percent, 20 percent môžeme pripísať objektívnym okolnostiam," myslí si Fico.
http://aktualne.centrum.sk/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/clanek.phtml?id=1246983&tro6429_1_0

(Vyhlásenie R. Fica v čase, keď majú problémy s predajom svojich dlhopisov Grécko, Taliansko, Španielsko, Rakúsko...
Vždy, keď ma pokúša myšlienka, že všetci politici sú v podstate rovnaké svine, Fico ma z tejto ilúzie vždy rýchlo a úspešne vylieči. - poz. MG)

11 novembra 2011

Erich Maria Remarque: Čas žiť a čas zomrieť

Zápach požiaru sa zosilňoval. Zdalo sa, že visí v holých korunách stromov. Graeber zavetril. Nemohol zistiť, odkiaľ prichádzal. Teraz bol všade, akoby padal z neba ako popol. Na ďalšom rohu uvidel prvý zrútený dom. Trhlo to s ním. Nevidel v posledných rokoch nič okrem ruín a nikdy si už pri tom nič nemyslel. Ale na túto hromadu trosiek hľadel, akoby prvýraz videl zničenú budovu. Mesto, ktoré poznal od detstva, bolo také zmenené, že sa v ňom už nevyznal. Bol zvyknutý orientovať sa podľa domov. Už tu neboli. Opýtal sa ženy, ktorá sa mihla okolo, ako sa dostane do Lomenej ulice.
„Strávil som tu detstvo, zanechal som tu rodičov. V čísle osemnásť, viete? Býval som a...“
„V tejto ulici už nebýva nikto. Je mi ľúto, že vám to musím povedať. A tiež vám poradiť, aby ste sa tu zbytočne nezdržovali. Môže vás zasypať padajúci múr. Alebo vás tu môžu zatknúť za podozrivé zdržovanie sa vo vypratávacej oblasti.“
„Mňa? Frontového vojaka?“
„A vy si myslíte, že tu nie je front?“

03 novembra 2011

Milan Frolo: Kráľov komediant

BARON: A Boh. Veríte v Boha?
MOLIÉRE: V ktorého Boha, Michele?
BARON: Boh je len jeden.
MOLIÉRE: Dolejte mi vína, prosím. A nalejte aj sebe. Teda, jeden Boh...Poznal som, že Bohov je toľko, koľko je na svete rozmanitých záujmov. Kráľ má svojho Boha, ktorý ho poveril vládnuť nad všetkými a nad všetkým. Cirkevným hodnostárom dovoľuje ich Boh žiadať od iných pokoru a im utápať sa v prepychu a rozkošiach. A ľud má zas svojho Boha, ktorý ho napĺňa nádejou na spravodlivosť, čo sa na tomto svete nikdy neuskutoční. Takže, v ktorého z Bohov mám veriť ja? Nie som ani dvoran, ani monsignore a nepatrím ani k ľudu. Môj drahý, vyriešite túto hádanku? Mlčíte. Ha, a odo mňa vyžadujete vieru.

30 októbra 2011

Václav Havel: Anděl strážný

MACHOŇ ...Znáte lidi – vím, že kolikrát, když něco napíšete, ani to tak nemyslíte – vždycky se ale najde někdo, kdo se toho chytí. Nač tedy zbytečně provokovat? Chápu mentalitu vás, umělců, jsem přece, sakra, už nějaký ten pátek s váma ve styku, vím, jaké to je pokušení napsat něco, co někde zaslechnete, ale uvažte reálně: má smysl se tím zabývat? Vždyť to jsou nakonec beztak prkotiny!
VAVÁK Myslíte to se mnou dobře, o tom nepochybuji. Bude stačit vata do uší?
MACHOŇ (vybuchne) Vy jste se zbláznil! Jak si to vlastně představujete? To myslíte, že až vás bude za pár hodin vata svědit a na chvilku si ji vyndáte, něco náhodou zaslechnete a plivnete to na papír, nechám se kvůli tomu vyhodit na dlažbu? Dělám pro umělce hodně, ale Husa nikomu dělat nebudu!
VAVÁK A co mi tedy radíte?
MACHOŇ Zákrok. A máte pokoj nadosmrti!
VAVÁK Zákrok? Jaký zákrok?
MACHOŇ Uvidíte!
(Zacvakání nůžek)
VAVÁK Co to je?
MACHOŇ Ušky!
VAVÁK Jaké ušky?
MACHOŇ Dovolíte –
VAVÁK Já se bojím –
MACHOŇ Nežvaň a drž!
(Ozve se srdceryvný křik Vaváka)

24 októbra 2011

Mojmír Groll: Dva dni na Olympe

Deň škaredý

DAV: Odstúpiť! Odstúpiť!
TANTALOS: Zeus, máš to spočítané! Davy sa sem valia a roztrhajú ťa na kusy!
ZEUS: Keby som mal svoj bleskostroj!
PROMETEUS: Ten, pravda, nemáš.
ZEUS: Čo chcete? Vy, vy...
TANTALOS: Pokoj, pokoj. Nič hrozného sa ti nestane...ak pokojne odstúpiš.
ZEUS: Čo vravíš? Ja že mám odstúpiť?
PROMETEUS: No, ak tak chceš, nuž, zostúpiť – z Olympu na zem.
ZEUS: Všetko chcete pobúrať? Všetko premiešať? Nebo so zemou, zem s vodou?
TANTALOS: Búrať nechceme, iba to trošku preinačíme.
DAV: Demisiu vlády! Demisiu vlády!
TANTALOS: Nebo necháme vtákom, zem ľuďom a tu sa zariadime my.

21 októbra 2011

Theodore Dreiser: Americká tragédia

ROBERTA: Páči sa ti veľmi?
CLYDE: Kto?
ROBERTA: Tá slečna Finchleyová.
CLYDE: Ako si na to prišla? Tá sa páči všetkým. Výborne sa oblieka.
ROBERTA: Keď má toľko peňazí. Keby som ich mala ja, tiež by som to vedela.
CLYDE: Čo je, Berta?
ROBERTA: Majú všetko, na čo si pomyslia, a ja nemám nič. Cestujú si po svete a ja som vyrástla na vidieku. Musím robiť v továrni, aby som sa uživila. Nemám nikoho, kto by mi pomohol! Nič, nič, nič!
CLYDE: Bertička, prosím ťa, neplač. Som tu s tebou. Si oveľa lepšia ako ostatné. No tak, neplač už.
ROBERTA: Vieš, stalo sa niečo hrozné.
CLYDE: Preboha, čo?
ROBERTA: Sľúbil si mi, že ak by sa niečo stalo, budeš stále so mnou, pravda?
CLYDE: S tebou nie je niečo v poriadku? Ale zajtra už môže byť zasa všetko v poriadku.
ROBERTA: Nie, už je to vyše týždňa.
CLYDE: Ale to predsa nie je možné!
ROBERTA: Nedokážeš si predstaviť, čo som za ten týždeň prežívala. Ty si sem nechodil, bola som stále sama!
CLYDE: Čo budeme teraz robiť?
ROBERTA: Ja neviem! Len ma teraz nesmieš opustiť.
SPRIEVODCA:  A čo teraz, Clyde?
CLYDE: Neviem.
SPRIEVODCA: Roberta je dobré dievča a má ťa rada.
CLYDE: Áno, áno!
SPRIEVODCA: Čo urobíš?
CLYDE: Neviem!
SPRIEVODCA: Strhnúť mosty do sveta, kam aj tak nepatríš. Oženiť sa, spoliehať sa len sám na seba.
CLYDE: Žiť tak, ako žije mnoho iných?!

12 októbra 2011

Wolfgang Borchert: Vonku predo dvermi

JEDNONOHÝ: Ty ešte žiješ, Beckmann? Veď si spáchal vraždu, Beckmann, a stále ešte žiješ?
BECKMANN: Ja som žiadnu vraždu nespáchal.
JEDNONOHÝ: Spáchal si, Beckmann. Ty si ma zavraždil, Beckmann. Ty si na to už zabudol? Bol som predsa tri roky na Sibíri a včera večer som chcel byť doma. Ale moje miesto bolo obsadené. Bol si tam ty, Beckmann, na mojom mieste. Tak som odišiel do Labe. Nemám ti to za zlé, Beckmann, vraždíme predsa všetci, deň čo deň, noc čo noc. Ale nemáme na svoje obete tak rýchlo zabúdať. Nemáme tak nevšímavo chodiť okolo svojich vrážd. Áno, Beckmann, vzal si mi miesto. Na pohovke. Pri mojej žene. Pri mojej žene, o ktorej som celé noci sníval tisíc sibírskych nocí. Doma bol chlap a mal moje šaty, Beckmann. Boli mu priveľké, ale mal ich na sebe. A bolo mu v tých šatoch a pri mojej žene dobre a teplo. A ten muž si bol ty. Ty, Beckmann. No, a ja som sa potom presťahoval. Do Labe. Bolo trochu studené, Beckmann, ale človek si rýchlo zvykne. Teraz som ešte len jeden deň mŕtvy a ty si ma zavraždil, a na vraždu si zabudol. To by si nemal, Beckmann. Na vraždy by sa nemalo zabúdať, to robia zlí. Ale na mňa nezabudneš, Beckmann, pravda? Musíš mi sľúbiť, že na túto vraždu nezabudneš.
BECKMANN: Nezabudnem na teba.
JEDNONOHÝ: To je od teba milé, Beckmann. Tak to môžem byť pokojne mŕtvy, keď aspoň jeden myslí. Aspoň môj vrah. Občas, niekedy, v noci, keď nemôžeš spať. Tak môžem byť aspoň pokojne mŕtvy.

Draußen vor der Tür - Wolfgang Borchert

10 októbra 2011

Hermann Hesse: Siddhárta

Tam bola žltá a modrá, tamto nebo a les a tu Siddhárta. Zmysel a podstata neboli kdesi za vecami. Boli v nich. Vo všetkom. „Aký som bol hluchý a nemý,“ myslel si rýchlo kráčajúci pútnik, „ten, kto číta písmo, ktorého zmysel chce rozlúštiť, nepohŕda znakmi a písmenami a nenazýva ich klamom, náhodou a bezcennou šupkou, ale ich číta, študuje a miluje. Písmeno za písmenom. Ale ja, ktorý som chcel čítať v knihe sveta a v knihe svojho vlastného života, ja som kvôli predpokladanému zmyslu pohŕdal znakmi a písmenami. Nazýval som svet javov klamom, nazýval som svoj zrak a svoj jazyk náhodnými a bezcennými javmi. Nie, to už je preč. Precitol som. Skutočne som precitol. A až dnes som sa narodil.“

09 októbra 2011

Prečo sa mi z odborárov dvíha žalúdok 2

"Chcete mať sociálne istoty: normálnu mzdu, podporu v nezamestnanosti, nemocenské dávky, dôstojný dôchodok, bezplatné zdravotníctvo a školstvo???
Tak poďte s nami „zastaviť“ reformy vlády Ivety Radičovej."
z letáka KOZ na protestné zhromaždenie 12. 10. 2011


Je mi ľúto, že som 11 rokov členom odborov a platím členské príspevky. Takto zmanipulované, neobjektívne,  propagandisticky orientované odbory ešte neboli. Ale stačí sa pozrieť na vedúce "osobnosti" a ich minulosť. Doteraz som stále mal aspoň slabý pocit, že snáď KOZ zastupuje svojich členov. Teraz je jasné, že KOZ kope za niekoho úplne iného. Čo hovorí odborársky leták - Radičová vám vezme normálnu mzdu, nedostanete podporu v nezamestnanosti, ak ochoriete, budete bez prostriedkov, dostanete úbohý dôchodok, za školy a ošetrenie budete platiť. Chcete niečo iné? Bojujte proti tejto vláde.

08 októbra 2011

Prečo sa mi z odborárov dvíha žalúdok

Lebo takto nejako vyzerá „kultivovaná, apolitická, vecná a odborná“ argumentácia čelných predstaviteľov Konfederácie odborových zväzov. Človeku, ktorý čaká argumenty, fakty a racionálnu debatu, je z toho na grcanie.

"Naše orgány KOZ SR preto rozhodli o protestnom zhromaždení občanov na 12. októbra 2011, aby sme aj takýmto spôsobom mohli vyjadriť svoju nespokojnosť a aby sme aj istým spôsobom mohli zabrániť ekonomickej a sociálnej genocíde..."
"Dospeli sme totiž k názoru, že je treba nahlas v uliciach miest SR povedať hlasné nie Sulíkovej kastrácii sociálneho systému. Chceme, aby hlas ulice vypočuli aj zástupcovia ľudu, ktorých sme si zvolili do Národnej rady SR, aby neschválili zákon o úprave príjmu zo závislej činnosti v tej podobe, ktorá je už po prvom čítaní v parlamente. Bol by to posledný klinec do truhly sociálnych istôt a životnej úrovne..."
"Chápeme to tak, že tento arogantný, antisociálny valec likviduje všetky sociálne istoty a kvalitu života občanov SR, ktoré mali doteraz ako-tak zabezpečené..."
predseda KOZ Miroslav Gazdík

http://hnonline.sk/c1-53137440-odbory-treba-povedat-nie-sulikovej-kastracii-socialneho-systemu

07 októbra 2011

Dríst č. 21

"Hoci krízu spustilo spľasnutie bubliny nehnuteľností v USA a riskantná finančná špekulácia, príčiny sú hlbšie a pramenia z desaťročí neoliberálnych ekonomických politík. Tie viedli k prehlbujúcej sa nerovnosti, poklesu reálnych príjmov a tlačili ľudí do zadlžovania."
Monika Flašíková Beňová
http://blog.aktualne.centrum.sk/blogy/monika-benova.php?itemid=1043

poznámky MG:
1. Keby neboli neoliberálne princípy ovplyvňované zo strany štátu, americké banky by nikdy neposkytli rizikové hypotéky práve kvôli ich riskantnosti
2. Ako sa v kapitalizme ľuďom žije zle, sme už od boľševikov počúvali 40 rokov. Ďakujeme, viac nechceme. Normálny človek vidí, ako žije stredná trieda na západe a ako u nás.
3. Ak by ľudia používali zdravý sedliacky rozum, uvedomili by si, že nemôžu minúť viac, ako majú. Lenže vďaka socialistickej politike a rétorike SMER zadĺžil občanov bez toho, aby si to mnohí z nich vôbec uvedomovali.

02 októbra 2011

Josef Čapek, Karel Čapek: Lásky hra osudná

Já v noci zrodil se,
když Měsíc bělostný
byl právě v průchodu
se třpytnou Venuší.
Jsem loutna stříbrná,
le pâle amant de la lune,
a hraji veršíky.








("le pâle amant de la lune" - bledý milenec Luny - perifráza Pierrota - poz. MG)

25 septembra 2011

Dríst č. 20

"SNS sa však boja nevzdá, budeme sa usilovať o to, aby niekto, ako pán Duray, ktorý si dovolí štátotvornú stranu, ktorá už 140 rokov jednoznačnou líniou obhajuje ako jediná na Slovensku národnoštátne záujmy, označiť za fašistickú, za to niesol aj tie najvyššie dôsledky. Jeho správanie je nehorázne, musí zaň niesť zodpovednosť," zdôraznil Slota.


Čítajte viac: http://www.sme.sk/c/6069185/duray-sa-odvolal-proti-exekucii.html#ixzz1YzubROCv

Ak Slota jediný obhajuje naše národno-štátne záujmy, tak to máme úžasnú perspektívu... (poz. MG)

22 septembra 2011

Eugène Labiche: Cesta pána Perrichona

DANIEL SAVARY: Spáchali ste jednu neodpustiteľnú chybu
ARMAND DESROCHES: Akú?
DANIEL SAVARY: Veľmi rád preukazujete ľuďom dobrodenie. To je nešťastná vášeň.
ARMAND DESROCHES: Ale choďte!
DANIEL SAVARY: Nie, verte mi, Armand. Som trochu starší ako vy a skúsenejší vo veciach tohto sveta. Kým si zaviažete nejakého človeka vďačnosťou, zistite si napred, či nie je to hlupák.
ARMAND DESROCHES: Prečo?
DANIEL SAVARY: Pretože hlupáci nie sú schopní dlho znášať bremeno toho, čo nazývame vďačnosťou. Ba sú aj chytrí ľudia, ktorí sú tak jemnej povahy, že...
ARMAND DESROCHES: Len rozvádzajte ďalej svoj paradox.
DANIEL SAVARY: No tak, chcete príklad? Pán Perrichon. Dovoľte, aby som ho zaradil do kategórie druhej – medzi ľudí bystrých. Nuž a teda na vás pán Perrichon tak trochu zanevrel.
ARMAND DESROCHES: Obávam sa, že máte pravdu.
DANIEL SAVARY: A predsa je jasné, že ste mu zachránili život. Vy myslíte, že táto spomienka vyvolá v jeho mysli obraz obetavého činu? Ale kdeže! Pripomína mu tri veci. Za prvé, že sa nevie nosiť na koni. Za druhé, že bolo chybou pripäť si ostrohy napriek tomu, že ho jeho žena varovala. A za tretie, že padol a zosmiešnil sa medzi ľuďmi.
* * *
DANIEL SAVARY: Menovaný Perrichon vás nenávidí. Vaša prítomnosť ho uráža. Je vám zaviazaný vďakou, cíti sa vám podriadený. Ponižujete toho človeka, priam ho drvíte svojou osobou a prítomnosťou.
ARMAND DESROCHES: Ale to je nevďačnosť!
DANIEL SAVARY: Nevďačnosť je jednou obmenou pýchy.

Le Voyage de monsieur Perrichon
Eugène Labiche

18 septembra 2011

Čo vlastne učitelia chcú

K školskému roku 2011/2012 pracuje v školstve približne 125 000 zamestnancov. Z toho cca. 80 tisíc tvoria pedagogickí a cca. 40 tisíc nepedagogickí zamestnanci.
Keďže odborári chcú zlepšiť finančnú situáciu aj pedagogických, aj nepedagogických zamestnancov, môžeme si ľahko vypočítať náklady rozpočtu verejných financií na zvýšenie platov.

Ak by sme žiadali priemerné zvýšenie platov všetkých zamestnancov v školstve o 100€ náklady na rozpočet budú o 150 mil. eur vyššie podľa počtov 125000 zamestnancov x 100€ x 12 mesiacov.

Ak by sme žiadali priemerné zvýšenie platov všetkých zamestnancov v školstve o 150€ náklady na rozpočet budú o 225 mil. eur vyššie podľa počtov 125000 zamestnancov x 150€ x 12 mesiacov.

Zdá sa však, že len málo učiteľov tieto čísla pozná a už vôbec sa nezaujímajú o to, ako ich štát získa a najmä vráti. Lebo štátny dlh sa na konci roka zrejme nebezpečne priblíži takmer 50% HDP. Pritom Slovensko bolo až na 28. mieste krajín OECD v pomere HDP na jedného obyvateľa so sumou 16000 $. Zároveň však v roku 2008 malo 7. najnižšie daňové zaťaženie vzhľadom na HDP z krajín OECD. Nový dlh v tomto roku bude zrejme dosahovať až k 4 mld. €.

11 septembra 2011

Prečo nepôjdem na protestné zhromaždenie odborárov 13. 9. 2011

Lebo:
1.  výdavky verejných financií sú rozpočtované na 26,8 mld. €, ale  príjmy len 23,3 mld. € (saldo si iste vyráta každý sám)
2. v tomto roku sa každý občan zadlžil o ďalších cca. 600 €
3. HDP SR sa predpokladá vo výške 70 mld. € a celkový dlh SR tvorí 32 mld. €, t.j. 46% HDP a 6100 € na jedného obyvateľa.
4. máme 14% nezamestnanosť a vysoký tlak na verejné výdavky 
5. nemecká ekonomika spomalila rast HDP (v poslednom kvartáli 2011 sa dokonca predpokladá prepad) a slovenský priemysel preto obmedzuje výrobu, teda nezamestnanosť sa bude pravdepodobne zvyšovať, a teda aj tlak na výdavky verejných financií, pričom príjmom hrozí nový výpadok
6. zvyšovanie verejného dlhu prinesie len ďalšie reštrikcie v oblasti verejných výdavkov, čiže splnenie požiadaviek by sme v konečnom dôsledku zaplatili my - bežní občania
7. som vzdelaný človek a viem rozmýšľať nad svojím platom aj v kontexte vývoja ekonomiky SR a nielen objemu svojej peňaženky
8. odborári ZRADILI učiteľov a MLČALI vtedy, keď sa prijímala unáhlená reforma, ktorá nepriniesla takmer nič pozitívne, keď minister obviňoval z chaosu v školstve „hlúpe“ učiteľky a nezodpovedné školy, keď bol prijatý zákon o pedagogických zamestnancoch s nezmyselným konceptom platenia učiteľov  podľa absolvovaných školení...kde bol vtedy pán Gašperan – zradca slovenských učiteľov? Lebo kvalita práce nezáleží len na výške konta, ale predovšetkým na kvalite podmienok v školstve



Dodatok - 12. 9.:
Slovensko kráča k stagnácii (ak nie k recesii), ale mnohí z nás dovidia len do vlastnej peňaženky.
Citujem:
Informácia Národnej banky Slovenska k situácii v eurozóne a nevyhnutné opatrenia na stabilizáciu situácie z 9.9.2011
Reforma fiškálneho rámca (konsolidácia verejných financií; zákon o rozpočtovej zodpovednosti - výdavkové limity, dlhová brzda, nezávislá fiškálna rada, sankcie; striktné pravidlá pre hospodárenie obcí miest a VÚC)
NBS víta zavedenie fiškálnych limitov a ambíciu vyrovnaných centrálnych, ako aj miestnych rozpočtov v čo najkratšom časovom horizonte.


Mesačný bulletin NBS, júl 2011 - Zhrnutie
23. 8. 2011
Hrubý domáci produkt eurozóny podľa rýchleho odhadu Eurostatu v 2. štvrťroku 2011 medziročne vzrástol o 1,7 % (v 1. štvrťroku 2011 o 2,5 %) a medzikvartálne o 0,2 % (v 1. štvrťroku o 0,8 %).


Motory ekonomiky brzdia - Pravda 11.9. 2011
Príchod zlých časov očakávajú analytici na základe prepadu nemeckého Indexu ekonomickej aktivity. "Už na konci roka by malo prísť k výraznému spomaleniu až stagnácii priemyslu," vysvetlil Dereník. Vylúčený pritom nie je ani opätovný príchod recesie.
http://spravy.pravda.sk/motory-ekonomiky-brzdia-08t-/sk_ekonomika.asp?c=A110911_195818_sk_ekonomika_p23#ixzz1XiX6e62a


Dodatok - 14. 9.:
Školy sú dlhodobo podfinancované, peniaze sú nepochybne potrebné nielen na modernizáciu, ale na samotnú základnú údržbu školských zariadení.
Platy učiteľov sú neadekvátne, ak si uvedomíme ich zodpovednosť, psychickú náročnosť práce, požiadavky na tvorivosť a neustálu inováciu metód, vyrovnávanie sa s prebujnenou byrokraciou a neporiadkoch po tzv. reforme školstva.
Zásadne však nesúhlasím je NAČASOVANÍM protestov za výrazné zvýšenie množstva finančných prostriedkov na dobu, keď nie je jasné, či SR v budúcom roku dosiahne hospodársky rast a zvýšené množstvo financií, (ktoré v rozpočte nie sú a hrozí ďalší výpadok príjmov) nebude potrebné na sanáciu sociálnych dopadov. Ja sám si dobre uvedomujem, že už čakáme 10-20 rokov.

07 septembra 2011

John Lennon: Predstav si

Predstav si, že nie je žiadne nebo,
je to jednoduché, ak to skúsiš.
Pod nami žiadne peklo
a nad nami len obloha.
Predstav si, že všetci ľudia
žijú len pre prítomnosť.

Predstav si, že neexistujú štáty,
to nie je také ťažké.
Nič, za čo sa zomiera alebo zabíja
a ani náboženstva niet.
Predstav si, že všetci
žijú v mieri.

Možno povieš, že len snívam,
ale nie som jediný.
Dúfam, že raz sa k nám pridáš
a svet bude jednotný.

Predstav si svet bez majetkov,
začudujem sa, ak to dokážeš.
Bratstvo ľudí
bez chamtivosti a hladu.
Predstav si, že sa všetci
o svet podelíme.

Možno povieš, že len snívam,
ale nie som jediný.
Dúfam, že raz sa k nám pridáš
a svet bude jednotný.

(voľný preklad MG)



Imagine


Imagine there's no heaven
It's easy if you try
No hell below us
Above us only sky
Imagine all the people
Living for today...


Imagine there's no countries
It isn't hard to do
Nothing to kill or die for
And no religion too
Imagine all the people
Living life in peace...


You may say I'm a dreamer
But I'm not the only one
I hope someday you'll join us
And the world will be as one


Imagine no possessions
I wonder if you can
No need for greed or hunger
A brotherhood of man
Imagine all the people
Sharing all the world...


You may say I'm a dreamer
But I'm not the only one
I hope someday you'll join us
And the world will live as one

05 septembra 2011

Jarek Nohavica: Hvězdy, vám už nevěřím

Z muzikálu Rómeo a Júlia na ľade
Rómeo sa v Mantove dozvedel o údajnej Júliinej smrti. V jeho monológu je hnev, sklamanie a beznádej zo straty milovanej, ktoré vyústia do jeho samovraždy. Hviezdy sú symbolom našich zradných snov, klamných predstáv o budúcnosti, lživej nádeje na šťastie (poz. - MG)


Rómeo:
Vy hvězdy proradné jak šíp
Vy hvězdy z nebeské výše
ach jak falešný byl váš slib
já věřil vám ve své pýše

Vše je lež pouhá lež
zrada chodí křížem kráž
to co ztratíš nenajdeš
co ti vrátí nehledáš

Vy hvězdy můžete za můj pád
Vy jež mi pálíte svíce
vám jsem uvěřil jedenkrát
vám neuvěřím už více

Láska hledá pevný bod
a pak smrt ji rozdělí
Osud hraje z černých not
marš pohřebního veselí

Já hvězdy vám už nevěřím
nevěřím
já nevěřím!

Julie!
Nevěřím!
Julie…!

04 septembra 2011

My sme národ holubičí alebo Pogrom na Židov v Topoľčanoch

Topoľčany 24. septembra 1945 – 47 zranených Židov - 15 ťažko


Pred 2. svetovou vojnou žilo v Topoľčanoch asi 3200 Židov. Z nich asi 500 prežilo holokaust a vrátilo sa do mesta. V meste sa začali šíriť fámy, že sa Židia chystajú prevziať miestnu cirkevnú školu, ktorá bola v tej dobe riadená katolíckymi mníškami, a nahradiť ich židovskými učiteľmi. Tiež sa hovorilo, že už zriadili pre židovské deti osobitnú triedu, v ktorej pošliapali krucifix a obrazy. Skupina ľudí, väčšinou žien, vtrhla do školy. Zhodou okolností práve v tej dobe v škole očkoval deti židovský doktor proti kiahňam. Niektoré očkované deti plakali a v niekoľkotisícovom slovenskom dave sa rozšírilo, že lekár deti očkuje jedom. Ľudia ho potom napadli a dobili. Keď sa tieto správy šírili ďalej, boli Židia, ktorých prichytili na ulici, bití holými rukami aj zbraňami. Potom Židov prepadávali v ich domoch. Židovský majetok bol vyplienený. Polícia si zavolala na pomoc vojakov, no mnohí z nich sa pridali k davu a pomáhali v rabovaní bytov a bití ich obyvateľov. Až ďalšia vojenská posila násilnosti ukončila.
Všetky správy, ktoré po meste kolovali, sa podľa vyšetrovania ukázali ako lživé. Všetko násilie bolo výsledkom výbuchu nenávisti väčšinového obyvateľstva.


Dr. Tiso, Holíč 16. august 1942.
"Že Slovákom židovský živel ohrozoval život, o tom netreba nikoho presviedčať. Bolo by ešte horšie, keby sme sa od nich neboli očistili...robili sme tak podľa príkazu božieho."

03 septembra 2011

Jarek Nohavica: Polibek Smrti

Z muzikálu Rómeo a Júlia na ľade:
Júlia sa odhodlá vypiť nápoj, ktorý má navodiť jej predstieranú smrť. Tragika textu spočíva v chlade a nevyhnutnosti smrti i v tom, že divák vie o márnosti Júliinej nádeje, ktorú vyslovuje v závere piesne. Tragédia je neodvratná, namiesto radostného stretnutia a šťastnej budúcnosti čaká milencov smrť (poz. MG)


Jak zvláštní ta tvář
mámivá, jde z ní zář.
Smrt v rouchu z hvězd
mě přišla svést...

Jsi lhůta vepsaná,
jedu krůpěj slíbaná,
jsi spadlé listí stromů,
má smrti má...

Jsi zázrak úžasný,
tichý úlek nad básní,
jsi útěk z pevných domů,
má smrti má...

Co čeká tam nás,
za tou velkou tmou,
zda žár či mráz,
nás tam obejmou.
Co čeká tam nás,
za tou velkou tmou,
zda žár či smrt, mráz,
nás tam obejmou...

Jak lehká ta číš,
pozvedávám ji výš,
kéž s miláčkem svým
se už probouzím...

30 augusta 2011

Maxim Gorkij: Čelkaš


Gavrila: Ja nemám právo, nikto nemá právo zabiť iného človeka.
Čelkaš: A prečo nie?
Gavrila: Je to hriech siahať na cudziu dušu.
Čelkaš: Hriech? A skadiaľ to vieš?
Gavrila: V múdrych knihách píšu, v Biblii.
Čelkaš: V knižkách je všeličo napísané, ale iba na uspokojenie svedomia. Lenže v skutočnosti, keby tomu pánovi, čo takéto múdrosti vyhútal, poriadne priháralo, určite by pri prvej príležitosti hocikoho poslal na druhý svet, aby si pomohol. Hriech a právo – toto! Toto je právo! Vidíš túto päsť? A každý človek, lenže každý inak, používa tohto práva.

28 augusta 2011

Soňa Uličná: Smutný kankán

HENRI DE TOULOUSE-LAUTREC: Crouching Woman Red Hair - 1897

MATKA: Riri, čo sa to s tebou deje? Prečo nám spôsobuješ taký žiaľ? Poslala som za tebou pána farára, aby ti trošku dohovoril, a ty si ho tak strašne urazil. Riri, ja ťa nespoznávam! Ako to žiješ? Čo to maľuješ?
DE TOULOUSE-LAUTREC: Žijem, ako viem, maman. A maľujem len to, čo mám rád. Ty samozrejme prostitútkami z duše pohŕdaš, preto ich nedokážeš vidieť mojimi očami. Nechápeš, že len pri nich si pripadám úplne normálny? Neúčtujú mi o nič menej ani viac než ostatným chlapom. Cha, však v bordeli sme si všetci rovní a nikto sa na nič nehrá. A ony mi ochotne pózujú a po celej noci sú také škaredé, až sú krásne. Vy to nevidíte, tak som sa vám to pokúsil ukázať.

23 augusta 2011

Orange naprd a O2 nahovno

(Pozor, aj ďalej nasleduje jemne vulgárny text, ktorý je od srdca venovaný spomínaným mobilným operátorom. Nečítajte to!)

ORANGE NAPRD
1.Orange nemá mobilnú verziu webu, a tak sa s mojou Operou Mini môžem ísť po....
2.Vložím svoju sim kartu na Kreditný internet do mobilu, chcem zistiť na webe, koľko zostáva mi zostáva predplatených €-čok, a čo sa stane? Web ma presviedča, že nie som pripojený cez kreditný internet. Takže zistím PRD.

O2 NAHOVNO
1.O2 nemá mobilnú verziu webu, a tak sa s mojou Operou Mini môžem ísť znova nasraný po...
2.Prihlásim sa na „Moje O2“, aby som si aktivoval extrabalíček, ale web mi oznámi: “Ľutujeme, služba je momentálne nedostupná. Skúste neskôr prosím.“ Skúšam to už druhý deň.
3.Prihlásim sa na „Moje O2“, aby som zistil svoju spotrebu, ale web mi oznámi: “Ľutujeme, služba je momentálne nedostupná. Skúste neskôr prosím.“
4.Našťastie ma web O2 zachraňuje a radí mi, aby som si zistil svoju spotrebu pomocou bezplatnej SMS (bezplatná je len odoslaná, nie tá prijatá). Ako odpoveď mi príde oznam: „Vasa poziadavka nemohla byt spracovana.“
Nuž, milé O2, tvoje služby sú mi NAHOVNO.

Skúsenosti z 23.8.2011 – 14.00


Dodatok: Čo na to hovorí Synonymický slovník slovenčiny?
NAHOVNO
NAPRD

Rudolf Čechura: Případ s včelou

INSPEKTOR: Propána, co to děláte Holmesi?
HOLMES: Nevidíte? Prohlížím kola kočovných vozů.
INSPEKTOR: Ale já nechápu…
HOLMES: To už je váš úděl. Zatímco Watsonův úděl je předkládat naivní hypotézy. Nuže, Watsone?
WATSON: Jste skvělý, Holmesi. Zřejmě zkoumáte, zda v obruči toho malého vozíku není utajeno zvlášť vycvičené, nebezpečné včelstvo.
HOLMES: Výtečně, doktore! Nezklamal jste. Opět jste řekl naprostý nesmysl.

20 augusta 2011

Jack London: Grit of Women

 Why this longing for Life? It is a game which no man wins. To live is to toil hard, and to suffer sore, till Old Age creeps heavily upon us and we throw down our hands on the cold ashes of dead fires. It is hard to live. In pain the babe sucks his first breath, in pain the old man gasps his last, and all his days are full of trouble and sorrow; yet he goes down to the open arms of Death, stumbling, falling, with head turned backward, fighting to the last. And Death is kind. It is only Life, and the things of Life that hurt. Yet we love Life, and we hate Death.

Jack London: Ženská statočnosť
Prečo ľudia ustavične túžia po živote? Je to hra, v ktorej žiaden človek nevyhrá. Žiť, to znamená do úmoru drieť a znášať útrapy, pokiaľ na nás sťažka nedoľahne staroba a nezložíme ruky do studeného popola vyhasnutých ohňov. Veru, ťažké je žiť! V bolesti nemluvňa vsaje prvý dych, v bolesti starý človek vydýchne naposledy a všetky jeho dni sú plné trápenia a zármutku. A predsa sa potkýňajúc potáca do otvoreného náručia smrti s hlavou otočenou dozadu a zápasí až do konca. Smrť je láskavá. Veď predsa práve život a veci života človeku ubližujú. A predsa milujeme život a nenávidíme smrť.

Mária Terenová: Osamelosť

Čo sa to stalo? Čo ma to bolí? Srdce, ty si len sval. Upokoj sa, nesťahuj sa, povoľ! Tu kráča bezvýznamná, zbytočná bytosť. Nepotrebná ako koryto vysušenej rieky. Matka dospelých detí. Tichšie, ty bláznivé srdce. Vždy si chcelo byť spravodlivé, nerušiť cudzie šťastie. Nuž teda, prečo sa teraz brániš? Neruš!
Odísť, ale kam? Kam odísť? Nežiadala som veľa pre seba, dávala som bez odplaty. Zriekla som sa bez trpkosti. Milovala som bez nároku. Prečo teraz cítim soľ v rane?Čo sa to stalo? Čo ma to bolí? Srdce, ty si len sval. Upokoj sa, nesťahuj sa, povoľ! Tu kráča bezvýznamná, zbytočná bytosť. Nepotrebná ako koryto vysušenej rieky. Matka dospelých detí. Tichšie, ty bláznivé srdce. Vždy si chcelo byť spravodlivé, nerušiť cudzie šťastie. Nuž teda, prečo sa teraz brániš? Neruš!
Odísť, ale kam? Kam odísť? Nežiadala som veľa pre seba, dávala som bez odplaty. Zriekla som sa bez trpkosti. Milovala som bez nároku. Prečo teraz cítim soľ v rane?

09 augusta 2011

Dríst č. 19

 "Počiatočné problémy sa dajú pochopiť, ale dnes už by učebnice na školách mali byť - a to, že nie sú, je zlyhaním ministra a spôsobu jeho riadenia."
Ján Mikolaj

Celý chaos v školstve a chýbajúce učebnice spôsobila tvoja unáhlená "reforma", ty šašo nekompetentný - poz. MG

Čítajte viac: http://www.sme.sk/c/6009369/mikolaj-za-chybajuce-ucebnice-vini-jurzycu.html#ixzz1UYQa1Wll

Alta Vášová: Narodeniny

EVA: Neviem si na ten pocit zvyknúť. Predstav si, moja pečeň už vlastne vie, kedy zomriem. Šťastie, že aspoň mama nič netuší. Lauka som presvedčila, aby...
MIRA: Čo, ten lekár ti to povedal? Že zomrieš?
EVA: Na to je fantasticky ohľaduplný. Ale dozvedela som sa to aj bez neho. V nemocnici som ti videla a počula, hlavne počula o toľkých trápeniach, že moje pomalé odchádzanie je z toho ešte najlepšie. Tak som rozmýšľala, že sa vykašlem na celú liečbu. Na všetky tie protivné vyšetrenia a obmedzenia. Veď človek nemá ani hodinu života normálnu a všetko len preto, aby vydržal nejaký ten rok dlhšie. Mala by som sa radšej vyblázniť, vyjašiť, vytancovať a napokon ustato čakať, kedy...Alebo sa radšej nechať prekvapiť v najlepšom. Ale to nech ťa netrápi. Vidíš, vidíš ani ja sa netrápim.
MIRA: To, to nie je pravda. Museli ti predsa nechať nejakú nádej. Eva, nesmieš na to stále myslieť.
EVA: A na čo mám myslieť? Tebe je dobre, o chvíľu sa ti začne prvý semester a ja čo?
MIRA: Jednoducho si sa vzdala...

08 augusta 2011

Ivan Stodola: Jožko Púčik a jeho kariéra


KAČIČKOVÁ: Pán Púčik, čo vám Humanitas môže poskytnúť? Ak vám aj podhodí tých niekoľko korún, čo je to? Pozrite u nás! Poznáte naše kurzy pre vypustených trestancov? „Ako som sa stal čestným človekom pomocou spolku Benevolencia“. Prednesie aj s diapozitívmi Michal Okúň. Sedel pätnásť rokov v Ilave. „O čistote politického života“ – bývalý poslanec...
A napokon, poznáte náš veľkolepý prípad, ktorý urobil senzáciu nielen u nás, ale aj v celej Európe?
PÚČIK: Hanbím sa, ale nepočul som o ňom.
KAČIČKOVÁ: Pred troma rokmi sme prevzali do našej starostlivosti zločinca. Bol to človek veľmi nebezpečný, ale starali sme sa oňho statočne. Správa žalára nám poskytla správu, že si Matej Brus podrezal žily, že je to s ním veľmi zlé. A skutočne stratil toľko krvi. No stala sa krásna vec. Naša tajomníčka, pani Slobodová, mu dobrovoľne ponúkla svoju krv. O pätnásť minút už ležala pri ňom. Pani Slobodová zachránila svojou odvahou ľudský život.
PÚČIK: Naozaj dojímavé! A čo sa s ním stalo?
KAČIČKOVÁ: Á, to už je nezaujímavé. Bol odsúdený na smrť, o tri dni ho obesili, no.
PÚČIK: Krásny prípad.
KAČIČKOVÁ: Áno, takto sa staráme o prípady v našom spolku my, pán Púčik. Aj o vás a vašu rodinu sa postaráme my.
PÚČIK: Ja som to naozaj nebol!
KAČIČKOVÁ: Nebuďte smiešny. My sa nestaráme o to, či ste vinný alebo nevinný. My sa staráme len o vašu dušu.



06 augusta 2011

Proti dogmatizmu

Dogma = ustrnutá poučka, tvrdenie, téza nepripúšťajúca pochybnosti, námietky al. kritiku (Akademický slovník cudzích slov)

Zdá sa, že európsku civilizáciu dnes aj v minulosti ohrozuje úsilie (aj násilným spôsobom) presadiť platnosť istého spôsobu videnia sveta, morálnych modelov správania človeka, zmyslu ľudskej existencie, metafyzických skutočností atď.

Spoločným menovateľom týchto javov je pritom presvedčenie o správnosti, o pravde, o výlučnej „pravosti“ svojho postoja a potreba aplikovať ho v celej spoločnosti. Tento postoj sa totiž väčšinou týka nielen jeho zástancov, ale má byť pravdou či normou pre všetkých. Slovo presvedčenie sme použili zámerne preto, lebo nejde o poznatok získaný všeobecne dostupnou skúsenosťou (inak by bol bez problémov akceptovaný rozumnou väčšinou spoločnosti). Aby mal teda vôbec nejaký význam, musí byť tvrdením, ktoré nepripúšťa diskusiu o pravdivosti, nedovoľuje spochybnenie ani požiadavku dôkazu, je dogmou.

Škodlivosť dogmatizmu nespočíva v presvedčení o pravdivosti dogiem (všetci veríme v niečo, čo sme „nevideli na vlastné oči“), ale z konania, ku ktorému môže dogma viesť, a síce jej z presadzovania v živote ostatných ľudí, a to rôznymi cestami (od teroru až po viac alebo menej demokratický legislatívny proces). Takto sa mnohokrát zbytočne narúša sloboda jednotlivca a jeho právo na svojský, jedinečný, individuálny spôsob života. Ak John Locke hovorí o slobode človeka, ktorá neobmedzuje slobodu iného človeka („...my right to swing my fist ends where your nose begins.“), potom dogmatizmus často priamo ohrozuje tento zásadný princíp európskeho a amerického práva.

V samej podstate dogmatizmu spočíva jeho paradoxnosť. Keďže akákoľvek diskusia o dôkaze dogmy je z princípu nemožná, môže sa takmer zákonite objaviť opačné tvrdenie alebo jednoducho iné tvrdenie, ktoré vylučuje pravdivosť pôvodnej dogmy (ktoré je rovnako nepotvrditeľné či nevyvrátiteľné). Zrazu sa z jedinej absolútnej pravdy, ktorá je VŠEOBECNE platná, stáva množina doktrín najrôznejšieho druhu s rovnocenným nárokom na platnosť.(„Protagoras tvrdí, že o každej veci možno rovnakým právom dišputovať na obe strany...“) Pri pohľade zvonku sa potom absolútne mení na relatívne, jediná pravda iba na pluralitu názorov.

Obrana spoločnosti proti vplyvom dogmatizmu spočíva v eliminácii jeho škodlivého vplyvu, totiž obmedzovania slobody človeka svojím terorom, násilím, legislatívou, morálkou. Ak je totiž našou dnešnou skúsenosťou pluralita tvrdení bez možnosti rozhodnúť o ich pravdivosti, nemožno v spoločnosti uprednostňovať ani jedno z nich akoukoľvek formou pozitívnej diskriminácie. Naopak spoločnosť (ľudia) musí využívať svoje nástroje (bezpečnostné zložky, zákonodarcu, slobodu slova...), aby sama podľa svojej skúsenosti (nie podľa dogmatickej predstavy) stanovovala a zabezpečovala, čo je pre občanov prospešné a dobré, ale aj čo je škodlivé a nebezpečné. Morálku a zákony nemá stanovovať predsudok, ale len ochrana ostatných občanov a spoločnosti (ako sme už citovali Johna Locka).

Pluralizmus a relativizmus sú teda právom vyhlasované za nepriateľov každého dogmatického systému. Dráždia, lebo ukazujú pluralitu samotných dogiem, ich rovnocennosť v nepotvrdení ich pravdivosti, slabosť v ich výlučnosti, neschopnosť ukázať omyl oponentov. Ovocím nespochybniteľných názorov, ktoré nesmú podliehať kritickému mysleniu a neznesú inakosť, je však v modernej spoločnosti terorizmus, fašizmus, komunizmus, rasizmus, nacionalizmus, náboženské predsudky a iné formy deštrukcie slobody človeka.

03 augusta 2011

Skvelé slovenské televízie

STV
Som veľmi rád, že z mojich poplatkov + daní sa platí verejnoprávna televízia, ktorá okrem toho, že má od verejnoprávnosti ďaleko, nemá momentálne ani funkčný web. STV, už zhasni!

MARKÍZA
Som veľmi rád, že akožeprofesionálna televízia, ktorá už 15 rokov existuje aj vďaka mojim nákupom inzerovaných produktov v reklame, okrem toho, že vysiela väčšinu programov pod úroveň (čo už, národ je tupý), nie je schopná sprevádzkovať na webe lifestream, ktorý by fungoval bez sekania a padania. TV Markíza, už sa nadobro vyskratuj!

29 júla 2011

Антон Павлович Чехов: Пассажир первого класса


...я мог бы указать вам на множество своих современников, людей замечательных по талантам и трудолюбию, но умерших в неизвестности. Все эти русские мореплаватели, химики, физики, механики, сельские хозяева — популярны ли они? Известны ли нашей образованной массе русские художники, скульпторы, литературные люди?
...Назовите мне хоть одного корифея нашей литературы, который стал бы известен раньше, чем не прошла по земле слава, что он убит на дуэли, сошел с ума, пошел в ссылку, не чисто играет в карты!
— Да-с, — продолжал он свирепо, — и в параллель этим людям я приведу вам сотни всякого рода певичек, акробатов и шутов, известных даже грудным младенцам. Да-с!


Anton Pavlovič Čechov: Cestující první třídy
...mohl bych vám ukázat celou řadu svých vrstevníků, lidí s vynikajícím nadáním a pílí, Kteří přesto umřeli docela neznámí. Copak jsou nějak populární všichni ti ruští mořeplavci, chemikové, fyzikové, mechanikové a hospodáři? Copak znají naše vzdělané vrstvy ruské malíře, sochaře a spisovatele? Takový starý literární tahoun, pracovitý a talentovaný, zametá 33 let prahy redakcí, popíše bůhvíkolik papíru, dvacetkrát se soudí pro urážku na cti a přece nevybředne ze svého mraveniště. Jmenujte mi alespoň jednoho našeho velikého spisovatele, který by si získal věhlas dřív, než se v celé zemi proslavil tím, že byl zabit v souboji, nebo že se zbláznil, byl poslán do vyhnanství, nebo hraje falešně karty.
…Ano, prosím, a proti těmto lidem vám vyjmenuju stovky operetních zpěvaček, akrobatů a šašků, známých snad i kojencům.

18 júla 2011

Jean Racine: Faidra

PANOPE:
Mám strach o klid mé paní,
ta v zmatcích utápí svou duši bez ustání.
Když někdy ulevit chce skrytým bolestem,
tu hýčká děti své v náručí slzavém.
A náhle, jak by na cit svůj zapomněla,
s hrůzou zas odstrčí ta nevinná dvě těla.
Krok vratký dává jí náhodě napospas,
její zrak zmatený už nepoznává nás.
Třikrát začala psát, jak myšlenky však mění,
pokaždé zničila ty listy v okamžení.
Pojďte ji zachránit, prosím vás velice.

15 júla 2011

Zuzana Ferenczová, Anton Medowits - Solitaire.sk

Milé, drahé kvety, dnes je sobota, nádherný deň. Dnes nebudeme robiť nič. Len sa tmoliť, kukať telku a možno vybalíme tie zvyšné tri krabice.
Tak ako, hoya, ako sa ti u nás páči? Skamarátila si sa už s tými ostatnými? Čo ti v noci porozprávali? Že mám tridsať? Depresie? Strašne by som proste chcela mať také normálne vzťahy. Ale nejak sa nezadarilo, lebo mám pocit, že hovno som dokázala, a tak radšej nikam nechodím, lebo mi je zo seba nanič, a že už štyri roky ma nikto nepohladkal. A keď sa ma včera náhodou dotkol taký chalan v trolejbuse, lebo tam bol taký nátresk, tak som sa skoro do neho zaľúbila a potom som po ceste domov plakala.
Gynekologička mi raz povedala, keď som mala dvadsaťšesť, že mám panvu na rodenie detí a že je najvyšší čas. A kam sme sa to dostali, vidíš? Do prdele sme sa dopracovali a nie k používaniu mojej dobre stavanej panvy.
Nevadí, možno sa niečo stane tento víkend, človek nikdy nevie...

13 júla 2011

Svetozár Sprušanský: Miluj ma, zabi ma!

Áno, som malá, tlstá, rapavá. Všetci mi to vždy vravievali. Teraz o tom len mlčia. No, je to tak. Viem to. Poslušná dcéra, vzorná žiačka, obetavá a spoľahlivá pracovníčka, obľúbená kamarátka. Sedím tu za prepážkou už vyše troch rokov. A nič. Nič. Počujete to? Nič! Nič, nič, nič, nič, nič...Žiaden chlap! Nikto, kto by sa na mňa za tie roky usmial, pozhováral sa so mnou o niečom, o niečom normálnom. Niekam ma pozval...Len tu sedím, makám, strácam všetky ilúzie a priberám. Som sama, utopená v televíznych seriáloch, ponorená v ženských časopisoch, ktoré nenávidím rovnako ako môj zadĺžený byt.

11 júla 2011

Jana Bodnárová: Môj stratený brat

Umýva hrozno a pospevuje si. Potom sa hodí na pohovku, zakloní hlavu. Strapec hrozna si nadvihne nad ústa a kúsok po kúsku perami odštipkáva sladké bobule. Keď skončí, umyje si prsty a pery, a tie si ešte pretrie svetlým rúžom. A k letným šatám si obuje sandále a vybehne ľahká a šťastná len tak bez dôvodu, povedzme, rovno pod auto. Nákladiak jej rozmliaždi hlavu ako bobuľu hrozna alebo jej prejde iba nohy, ale aj tak jej ich musia amputovať...Jedna nevysvetliteľná chvíľa. Okamih. A všetko je v háji. Minulosť je v nenávratne, budúcnosť v nedohľadne a prítomnosť v pekle.

09 júla 2011

Ladislav Fajčík: Žúr

Kto z nás si môže povedať, že sa nerobil lepším, než v skutočnosti je?  Kto z nás si to môže úprimne povedať? Vidíte, nikto! Nemáme právo na smiech, nemáme právo na odsudzovanie. Ani ja nikoho nesúdim ani neodsudzujem. Chcem len uviesť veci na pravú mieru. Už sa mi hnusilo pozerať sa na vás, ako sa klamete. Hnusilo sa mi vidieť úsmevy v našich tvárach, v našich očiach, pretože máme právo smiať sa iba sami zo seba. Smejte sa! Všetci sa smejte! Všetci! Nemôžete, však? Nedokážete sa smiať sami zo seba. Dokážeme všetko, ale vysmiať sa sami sebe, to je pod našu dôstojnosť. Hlupáci! Počujete? Všetci sme hlupáci!

08 júla 2011

Антон Павлович Чехов: Дядя Ваня

Войницкий. Проснуться бы в ясное, тихое утро и почувствовать, что жить ты начал снова, что все прошлое забыто, рассеялось, как дым. (Плачет.) Начать новую жизнь… Подскажи мне, как начать… с чего начать…
Астров (с досадой). Э, ну тебя! Какая еще там новая жизнь! Наше положение, твое и мое, безнадежно.
Войницкий. Да?
Астров.Я убежден в этом.
Войницкий. Дай мне чего-нибудь… (Показывая на сердце.) Жжет здесь.
Астров (кричит сердито). Перестань! (Смягчившись.) Те, которые будут жить через сто, двести лет после нас и которые будут презирать нас за то, что мы прожили свои жизни так глупо и так безвкусно, — те, быть может, найдут средство, как быть счастливыми, а мы… У нас с тобою только одна надежда и есть. Надежда, что когда мы будем почивать в своих гробах, то нас посетят видения, быть может, даже приятные. (Вздохнув.) Да, брат. Во всем уезде было только два порядочных, интеллигентных человека: я да ты. Но в какие-нибудь десять лет жизнь обывательская, жизнь презренная затянула нас; она своими гнилыми испарениями отравила нашу кровь, и мы стали такими же пошляками, как все.



Anton Pavlovič Čechov: Ujo Váňa
Vojnickij: Zobudiť sa v tiché, jasné ráno a pocítiť, že som začal žiť odznova. Že celá minulosť je zabudnutá, rozplynula sa ako dym. Začať nový život. Poraď mi, ako začať. Čím začať?
Astrov: Ale choď! Aký tam nový život. Či ty, či ja, obidvaja sme beznádejné prípady.
Vojnickij: Myslíš?
Astrov: Celkom iste.
Vojnickij: Daj mi niečo! Tuto ma páli, dnu, v srdci!
Astrov: Prestaň! Tí, čo budú žiť o sto, o dvesto rokov po nás a budú nami pohŕdať za to, že sme prežili svoje životy tak hlúpo a nechutne, tí možno budú vedieť, ako dosiahnuť šťastie. V celom okolí boli len dvaja slušní a inteligentní ľudia, ja a ty. Ale stačilo desať rokov a tento špinavý život nás úplne pohltil. Otrávil nám krv svojou plesňou a teraz sme práve takí tuctoví ako všetci ostatní.

29 júna 2011

Dríst č. 18


Slota v NR SR: "Budú nás mlátiť za to, že nevieme Otče náš po maďarsky..."
Ondrej Dostál: "Ja sa tiež teda hanbím, že musím s takýmto človekom sedieť v jednej sále."
Slota: "Ty zrúda jedna zradcovská. Hnus sa je na teba pozerať!"




(Po slovensky sa hovorí "netvor", ty český pako - poz. MG)

21 júna 2011

Dríst č. 17

autor - Shooty
"Dnes je čierny deň NR SR, ktorý sa dá porovnať s nocou dlhých nožov z tretieho na štvrtého novembra v roku 1994."
Povedal Róbert Fico - bývalý komunista


http://spravy.pravda.sk/fico-slovensko-nema-otca-ani-mater-dru-/sk_domace.asp?c=A110617_173228_sk_domace_p29


(To hovorí človek, ktorý zobral do vlády Vladimíra Mečiara a Jána Slotu, hlavných aktérov z roku 1994, a zabezpečil dve prezidentské funkčné obdobia Ivanovi Gašparovičovi, vtedajšiemu predsedovi parlamentu. To je len ďalší dôkaz, že Fico je priamym pokračovateľom línie Mečiarizmu a špinavostí, ktoré sa na Slovensku robili. - poz MG)

16 júna 2011

František Juriga: Kto vyčnieva

Kauza Čabelka sa tým pre verejnosť uzavrela a okrem krátkeho obdobia v roku 1968 zostáva pred širšou verejnosťou uzavretá dodnes. V roku 1968 bol totiž rehabilitovaný, ale nástupom normalizácie sa zasa všetko vrátilo do uzavretého stavu. A to až do jeho smrti v roku 1987.
Ale prečo? A ako je možné vymazať z verejného povedomia takú významnú osobnosť, spájajúcu v sebe mimoriadnu vzdelanosť, svetovosť a vlastenectvo? Alebo žeby to bolo práve preto? Že Čabelka nezapadá do toho nášho obvyklého protikladu občiansky a svetový kontra vlastenec a popolvár? Že dokazuje, že autentická osobnosť takýto  protiklad vylučuje? A naopak, dokazuje, že národný záujem si vyžaduje spájať v sebe vlastenectvo a svetovosť?