18 februára 2009

Gašparovičova správa bola prázdna

Správa o stave republiky zo 17. 2. 2009 musela presvedčiť posledných nerozhodnutých.

Prezident SR opäť nepovedal nič nové, nič originálne, nepriniesol žiadnu novú myšlienku, neprišiel s ničím kreatívnym, čo by snáď občan od politika v tejto pozícii očakával. Znova iba zopakoval stokrát povedané o hospodárskej kríze, o tradičných hodnotách, o dobre a ľudskosti, o životnom prostredí. Na záver sa nezabudol zalíškať svojim potenciálnym voličom, ktorí však z tohto šašovského divadla reálne aj tak nič mať nebudú a už vôbec im nijako nepomôže.

Opäť potvrdil, že nie je ani objektívny, ani apolitický. Nikdy nemôže byť svedomím a varovným hlasom národa alebo občanov, zostáva aj naďalej figúrkou v rukách najmocnejšej strany. Nemá šancu stať sa jednotiacou silou, ktorá v politike presadí morálku a zjednotenie v duchu riešenia problémov, ani keby takú ambíciu vôbec niekedy mal.

Reakcia na kritiku poslankyne Radičovej 18. 2. 2009 už bola iba trápnym prejavom detinského vzdoru, v ktorom sa zmohol opäť iba na chabé dokazovanie svojej politickej aktivity, ale vôbec nepreukázal, že by bol živým ideovým elementom na politickej scéne v čase riešenia hospodárskej krízy alebo inokedy.

Komickým vrcholom vystúpenia boli detinské invektívy na adresu poslankyne o neznalosti Ústavy SR (O Ústave SR si dovolí hovoriť človek, ktorý bol predsedom parlamentu v období, keď sa odoberali poslanecké mandáty a parlamentné výbory sa čistili od opozície) a aktuálnej ekonomickej situácie, v ktorých sa atmosférou svojho prejavu vrátil k zlatým mečiarovským časom hlúpych pokusov o ponižovanie a znevažovanie oponentov.

Gašparovič je v pozícii prezidenta zbytočná figúrka. Je to človek, ktorý republike nemá čo ponúknuť; taká bola jeho Správa o stave SR

01 februára 2009

Relácia Bez lampy FM v Rádiu FM skončila


Bez Lampy v Rádiu FM skončilo poslednou reláciou 31. 1. 2009. Slovensko prišlo o jednu (z mála?) možností počuť rozprávať odborníkov, zainteresovaných, zaujímavých ľudí, ktorí hovoria vtedy, keď majú čo povedať, a neplytvajú slovami na nezmyselné reči o banalitách. Relácia sa zväčša úspešne vyhýbala manipulatívnym rečiam politikov a ich tzv. diskusiám, ako ich poznáme z rôznych pravidelných relácií iných médií. Sondy do stavu slovenskej spoločnosti však pokračujú v televízii JOJ+ v relácii Lampa.

Okolnosti zrušenia relácie zostávajú do určitej miery nejasné. Rozhlas označil za príčinu programové zmeny, samotní aktéri skôr naznačili spätosť s udalosťami okolo výrokov ministra Mareka Maďariča na adresu Štefana Hríba v súvislosti s jeho vyjadreniami v deň pohrebu Milana Rúfusa.

Maďarič vo svojom článku vytkol Hríbovi neslušnosť, netaktnosť a averziu k všetkému slovenskému, lebo ten sa v deň Rúfusovho pohrebu o básnikovi vyjadril, že stál na zlej strane a robil "blbosti" ().
Maďarič o Hríbovi:
"To je v poriadku, no stále mi to nedáva odpoveď na otázku, prečo si doňho tak ľudsky neslušne kopol v deň jeho pohrebu. Môžem sa len domnievať, že slovenskosť Rúfusa je preňho problém, ako aj pre iných, ktorí nemajú radi nič slovenské. "

V poslednom vydaní Bez lampy Štefan Hríb označil Maďariča (ako bývalého člena KSS) za celoživotného oportunistu, ktorý využíva slovenskosť iba na zvyšovanie preferencií svojej strany.

Záver:
Štefan Hríb si snáď mohol odpustiť expresívny výber slov (blbosť je jeho obľúbený výraz) na adresu básnika.

Na druhej strane mu neslušnosť, nedostatok ľudskosti a "neslovenskosť" vyčíta minister Marek Maďarič, ktorý, ako bývalý člen strany, nemá toľko slušnosti a svedomia, aby sa s takouto minulosťou neukazoval na očiach slovenskej verejnosti. Lebo byť komunistom na Slovensku v čase totality nebola len hanba, ale parazitovanie a morálny zločin na slovenskom národe.

V tejto súvislosti je zaujímavý aj článok v Hríbovom časopise Týždeň.