11 augusta 2008

Prečo sú bývalí komunisti zločinci...

V našej krajine sa o niekoľko rokov po revolúcii v r. 1989, bohužiaľ, začala presadzovať myšlienka tzv. hrubej čiary za minulosťou, nepochybne pričinením mocných, ktorých minulosť bola spätá s KSČ alebo KSS. Prestal byť uplatňovaný lustračný zákon a o členstve v Komunistickej strane sa hovorí len zriedkavo.
Napriek tomu však aj dnes možno s istotou tvrdiť, že počínanie bývalých členov bolo v rozpore nielen s ľudskosťou a morálkou, ale aj so zákonom, t.j. Komunistická strana bola zločineckou organizáciou. Takéto tvrdenie sa opiera predovšetkým o zákon č.125/1996 o NEMORÁLNOSTI A PROTIPRÁVNOSTI KOMUNISTICKĚHO SYSTÉMU.

"– popravoval, vraždil a žalároval ich vo väzniciach a táboroch nútených prác, pri vyšetrovaní a v dobe žalárovania používal brutálne metódy vrátane fyzického a psychického mučenia,
– zraňoval a usmrcoval občanov pri pokusoch o útek do cudziny,
– násilne zadržoval predstaviteľov, členov cirkví alebo náboženských spoločností v sústreďovacom tábore alebo im inak obmedzil ich osobnú alebo majetkovú slobodu (zákon č. 267/1992 Zb.),
– násilne vysťahoval občanov v akcii B (§ 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 319/1991 Zb.),
– zabraňoval im v práve slobodne vycestovať do zahraničia a taktiež vrátiť sa späť do svojej vlasti,
– zneužíval ich na výkon vojenskej služby v Pomocných technických práporoch na neobmedzenú dobu,
– na dosiahnutie svojich cieľov neváhal páchať zločiny, umožňoval ich beztrestné páchanie a poskytoval neoprávnené výhody a ochranu tým, ktorí sa na zločinoch a perzekúciách podieľali,
– spojil sa s cudzou mocnosťou a od roku 1968 udržiaval uvedený stav pomocou okupačných vojsk;
dlhodobo prenasledoval občanov vedených na osobitných zoznamoch („čierne listiny“) spolu s ich rodinnými príslušníkmi,"

"Komunistická strana Československa, ako aj Komunistická strana Slovenska bola organizáciou, ktorá nezabránila svojim členom a ich pomáhačom páchať zločiny, a to aj na ľudských právach a slobodách."

Obľúbený blud bývalých členov je téza o nevine radových členov strany. Je však isté, že pokiaľ sa nejednalo o mentálne narušeného jedinca, muselo byť každému členovi jasné, akých zločinov sa režim dopúšťa, nakoľko to bolo všeobecne známe. K aktívnym pomáhačom sa nepochybne ráta každý, kto napomáhal zločinom strany (a vyjadroval súhlas s nimi) svojím členstvom v nej. Navyše, svojím členstvom získaval člen strany nemorálne výhody voči ostatným, a tak priamo poškodzoval záujmy spoluobčanov.

BOHUŽIAĽ, ZDÁ SA, ŽE EŠTE STÁLE MÁME VŠETCI OKOLO SEBA ZLOČINCOV, S KTORÝMI SA MOŽNO STRETÁVAME KAŽDODENNE A KTORÍ STÁLE ZOSTÁVAJÚ BEZ TRESTU.

DODATOK - niektoré známe "osobnosti", ktoré vyšli z Komunistickej strany:
Milan Čič, Vladimír Mečiar, Róbert Fico, Ivan Gašparovič, Rudolf Schuster, Michal Kováč, Eduard Kukan, Štefan Harabin...